Medzi Kleinove známe filmy patria Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Andělské oči (1994) či Konto separato (1996).
Autor TASR
,aktualizované Praha 10. januára (TASR) - Vo veku 82 rokov zomrel v nedeľu český filmový režisér a scenárista Dušan Klein. V pondelok to oznámil jeho syn David, podľa ktorého filmár podľahol dlhej chorobe v jednej z pražských nemocníc, informuje stanica ČT24.
Preslávil sa najmä šesťdielnou sériou filmov o "básnikoch", v ktorej sleduje hlavného hrdinu Štěpána Šafránka od štúdií na gymnáziu a lekárskej fakulte až po kontakt s kapitalizmom a post zástupcu primára. Klein predtým nakrúcal najmä detektívky.
Medzi jeho ďalšie známe filmy patria Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Andělské oči (1994) či Konto separato (1996). Venoval sa aj tvorbe TV seriálov - Hříchy pro pátera Knoxe (1992), Strážce duší (2005) alebo Cukrárna (2010).
Dušan Klein, pôvodným menom Július Klein (svoje meno na Dušana si oficiálne zmenil na začiatku 70. rokov) sa narodil tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny - 27. júna 1939 v Michalovciach. Kvôli židovskému pôvodu sa musel počas vojny skrývať, časť detstva prežil v koncentračnom tábore Terezín a len o vlások unikol transportu smrti.
Najskôr sa ukrýval spolu s dvoma staršími bratmi, mamou a otcom viac ako pol roka v Nízkych Tatrách v stodole u jedného sedliaka. Neskôr hľadala rodina útočisko v Bratislave, kde sa súrodenci skrývali pod cudzími menami v kláštore pre siroty. Dušan Klein dostal meno Dušan Ružiak. Mama pracovala v katolíckom kláštore ako kuchárka, ale len veľmi zriedka sa mohla so svojimi deťmi stretávať. Otec odišiel k partizánom a jeho najbližší ho už nikdy nevideli.
Traja súrodenci s mamou skončili po prezradení úkrytu v Bratislave v koncentračnom tábore Terezín, kde ich priviezol 23. decembra 1944 prvý transport slovenských Židov vypravený zo Serede. Dušan Klein bol jedným z posledných sto židovských detí, ktoré nestihli nacisti z terezínskeho geta odsunúť v transportoch smrti.
Po oslobodení sa nemohli Kleinovci vrátiť do Michaloviec, pretože im počas vojny vyhorel dom a tak odišli do Bratislavy. Tam sa Dušan Klein po prvý raz stretol s kinom a filmom. Ako malý chlapec založil mandolínový súbor, hral a spieval v rozhlase a v 12 rokoch sa objavil aj na filmovom plátne. Zahral si vo filmoch Lazy sa pohli (1951), Rodná zem (1953) a hlavného detského rómskeho hrdinu Gejzu vytvoril v snímke režiséra Jiřího Weissa Můj přítel Fabián (1953).
Práca s filmom ho priviedla do Prahy, kde v roku 1963 ukončil Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU). Už počas štúdia na FAMU pracoval ako asistent réžie vo Filmovom štúdiu Barrandov.
Filmografia Dušana Kleina bola bohatá. Otvoril ju absolventský film - psychologická dráma Ďábelská jízda na koloběžce (1963) a nasledoval celý rad ďalších filmov, ako detektívka Jeden z nich je vrah (1970), séria kriminálnych príbehov z Ostravy Město nic neví (1975), kriminálka Sázka na třináctku (1977), dramatický príbeh z prostredia protialkoholickej liečebne Dobří holubi se vracejí (1988), komédia s Milanom Lasicom v hlavnej úlohe Vážení přátelé, ano (1989). Nakrútil aj drámu Ta třetí (2001), trojdielnu televíznu vojnovú drámu I ve smrti sami (2004), televíznu drámu Žil jsem s cizinkou (2005), či komédie Svatba na bitevním poli (2008) a Rodinka (2010).
Režíroval aj viacero seriálov ako Pavol zasahuje (1974), Případy podporučíka Haniky (1989), Hříchy pro pátera Knoxe (1991), Hříchy pro diváky detektivek (1995), Manželská tonutí (1996), Bakaláři 1997, Strážce duší (2005) alebo Cukrárna (2010).
Dušan Klein sa však do povedomia divákov zapísal najmä ako režisér a otec mimoriadne obľúbenej filmovej "básnickej" série. V roku 1982 nakrútil prvú časť série Jak svět přichází o básníky o dospievajúcom gymnazistovi s básnickým talentom Štěpánovi v hlavnej s Pavlom Křížom. Po nej nasledovalo v rokoch 1984 až 2016 ďalších päť pokračovaní Jak básníci přicházejí o iluze (1984), Jak básníkům chutná život (1987), Konec básníků v Čechách (1993), Jak básníci neztrácejí naději (2004) až sa napokon legendárni Básnici opäť vrátili na filmové plátna po 12 rokoch. Posledná časť básnickej hexalogie nazvaná Jak básnici čekají na zázrak s podtitulom Konec legendy mala premiéru 14. apríla 2016.
Preslávil sa najmä šesťdielnou sériou filmov o "básnikoch", v ktorej sleduje hlavného hrdinu Štěpána Šafránka od štúdií na gymnáziu a lekárskej fakulte až po kontakt s kapitalizmom a post zástupcu primára. Klein predtým nakrúcal najmä detektívky.
Medzi jeho ďalšie známe filmy patria Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Andělské oči (1994) či Konto separato (1996). Venoval sa aj tvorbe TV seriálov - Hříchy pro pátera Knoxe (1992), Strážce duší (2005) alebo Cukrárna (2010).
Profil Dušana Kleina.
Dušan Klein, pôvodným menom Július Klein (svoje meno na Dušana si oficiálne zmenil na začiatku 70. rokov) sa narodil tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny - 27. júna 1939 v Michalovciach. Kvôli židovskému pôvodu sa musel počas vojny skrývať, časť detstva prežil v koncentračnom tábore Terezín a len o vlások unikol transportu smrti.
Najskôr sa ukrýval spolu s dvoma staršími bratmi, mamou a otcom viac ako pol roka v Nízkych Tatrách v stodole u jedného sedliaka. Neskôr hľadala rodina útočisko v Bratislave, kde sa súrodenci skrývali pod cudzími menami v kláštore pre siroty. Dušan Klein dostal meno Dušan Ružiak. Mama pracovala v katolíckom kláštore ako kuchárka, ale len veľmi zriedka sa mohla so svojimi deťmi stretávať. Otec odišiel k partizánom a jeho najbližší ho už nikdy nevideli.
Traja súrodenci s mamou skončili po prezradení úkrytu v Bratislave v koncentračnom tábore Terezín, kde ich priviezol 23. decembra 1944 prvý transport slovenských Židov vypravený zo Serede. Dušan Klein bol jedným z posledných sto židovských detí, ktoré nestihli nacisti z terezínskeho geta odsunúť v transportoch smrti.
Po oslobodení sa nemohli Kleinovci vrátiť do Michaloviec, pretože im počas vojny vyhorel dom a tak odišli do Bratislavy. Tam sa Dušan Klein po prvý raz stretol s kinom a filmom. Ako malý chlapec založil mandolínový súbor, hral a spieval v rozhlase a v 12 rokoch sa objavil aj na filmovom plátne. Zahral si vo filmoch Lazy sa pohli (1951), Rodná zem (1953) a hlavného detského rómskeho hrdinu Gejzu vytvoril v snímke režiséra Jiřího Weissa Můj přítel Fabián (1953).
Práca s filmom ho priviedla do Prahy, kde v roku 1963 ukončil Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU). Už počas štúdia na FAMU pracoval ako asistent réžie vo Filmovom štúdiu Barrandov.
Filmografia Dušana Kleina bola bohatá. Otvoril ju absolventský film - psychologická dráma Ďábelská jízda na koloběžce (1963) a nasledoval celý rad ďalších filmov, ako detektívka Jeden z nich je vrah (1970), séria kriminálnych príbehov z Ostravy Město nic neví (1975), kriminálka Sázka na třináctku (1977), dramatický príbeh z prostredia protialkoholickej liečebne Dobří holubi se vracejí (1988), komédia s Milanom Lasicom v hlavnej úlohe Vážení přátelé, ano (1989). Nakrútil aj drámu Ta třetí (2001), trojdielnu televíznu vojnovú drámu I ve smrti sami (2004), televíznu drámu Žil jsem s cizinkou (2005), či komédie Svatba na bitevním poli (2008) a Rodinka (2010).
Režíroval aj viacero seriálov ako Pavol zasahuje (1974), Případy podporučíka Haniky (1989), Hříchy pro pátera Knoxe (1991), Hříchy pro diváky detektivek (1995), Manželská tonutí (1996), Bakaláři 1997, Strážce duší (2005) alebo Cukrárna (2010).
Dušan Klein sa však do povedomia divákov zapísal najmä ako režisér a otec mimoriadne obľúbenej filmovej "básnickej" série. V roku 1982 nakrútil prvú časť série Jak svět přichází o básníky o dospievajúcom gymnazistovi s básnickým talentom Štěpánovi v hlavnej s Pavlom Křížom. Po nej nasledovalo v rokoch 1984 až 2016 ďalších päť pokračovaní Jak básníci přicházejí o iluze (1984), Jak básníkům chutná život (1987), Konec básníků v Čechách (1993), Jak básníci neztrácejí naději (2004) až sa napokon legendárni Básnici opäť vrátili na filmové plátna po 12 rokoch. Posledná časť básnickej hexalogie nazvaná Jak básnici čekají na zázrak s podtitulom Konec legendy mala premiéru 14. apríla 2016.