Rodák z poľskej Poznane, ktorý žil od roku 1971 v Británii, zomrel dnes v Leedsi vo veku 91 rokov.
Autor TASR
Leeds/Varšava 9. januára (TASR) - Svetoznámy filozof a sociológ Zygmunt Bauman, ktorého preslávili okrem iného úvahy o postmodernej konzumnej spoločnosti, už nie je medzi živými. Rodák z poľskej Poznane, ktorý žil od roku 1971 v Británii, zomrel dnes v Leedsi vo veku 91 rokov.
Muž, ktorý sociológiu začal študovať po druhej svetovej vojne, pôsobil v prvých rokoch po oslobodení Poľska spod fašistickej okupácie vo vojenských oddieloch tzv. Jednotiek vnútornej bezpečnosti, určených na odhaľovanie a likvidáciu antikomunistického, ukrajinského a nemeckého podzemia.
Bauman sa podľa zdrojov poľského Ústavu národnej pamäti zaskvel ako veliteľ útvaru, ktorý zadržal značný počet odporcov vtedajšieho režimu, avšak po pokuse jeho otca emigrovať do Izraela bol prepustený. Pôvodne mal Bauman blízko k marxizmu, avšak neskôr sa stal kritikom komunistického režimu, kvôli čomu ho nevymenovali za profesora. Po silnejúcich prejavoch nátlaku sa rozhodol v januári 1968 vystúpiť z radov vtedajšej štátostrany a ešte v tom istom roku emigroval, a to najskôr do Izraela a neskôr do Británie, kde získal aj titul profesora.
Viaceré Baumanove knižné práce sú známe aj vďaka vydaniu v prekladoch a dostupnosti na knižnom trhu v nástupníckych krajinách bývalého Československa.
Zosnulý bol laureátom početných ocenení vrátane Európskej ceny Amalfi (1989), ktorej názov je odvodený od mesta v Taliansku-dejiska udeľovania tohto ocenenia, prestížnej Adornovej ceny (1998), Ceny Nadácie Dagmar a Václava Havlových VÍZIA 97 (2005), Ceny Princa Astúrskeho za humanitné vedy (2010) či Ceny Nemeckej spoločnosti pre sociológiu za celoživotné dielo (2014).
Muž, ktorý sociológiu začal študovať po druhej svetovej vojne, pôsobil v prvých rokoch po oslobodení Poľska spod fašistickej okupácie vo vojenských oddieloch tzv. Jednotiek vnútornej bezpečnosti, určených na odhaľovanie a likvidáciu antikomunistického, ukrajinského a nemeckého podzemia.
Bauman sa podľa zdrojov poľského Ústavu národnej pamäti zaskvel ako veliteľ útvaru, ktorý zadržal značný počet odporcov vtedajšieho režimu, avšak po pokuse jeho otca emigrovať do Izraela bol prepustený. Pôvodne mal Bauman blízko k marxizmu, avšak neskôr sa stal kritikom komunistického režimu, kvôli čomu ho nevymenovali za profesora. Po silnejúcich prejavoch nátlaku sa rozhodol v januári 1968 vystúpiť z radov vtedajšej štátostrany a ešte v tom istom roku emigroval, a to najskôr do Izraela a neskôr do Británie, kde získal aj titul profesora.
Viaceré Baumanove knižné práce sú známe aj vďaka vydaniu v prekladoch a dostupnosti na knižnom trhu v nástupníckych krajinách bývalého Československa.
Zosnulý bol laureátom početných ocenení vrátane Európskej ceny Amalfi (1989), ktorej názov je odvodený od mesta v Taliansku-dejiska udeľovania tohto ocenenia, prestížnej Adornovej ceny (1998), Ceny Nadácie Dagmar a Václava Havlových VÍZIA 97 (2005), Ceny Princa Astúrskeho za humanitné vedy (2010) či Ceny Nemeckej spoločnosti pre sociológiu za celoživotné dielo (2014).