Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Princ po sebe zanechal manželku Marinu Ricolfiovú-Doriovú a syna Emanueleho Filiberta Savojského.
Autor TASR
Rím 3. februára (TASR) - Princ Vittorio Emanuele Savojský, syn posledného talianskeho kráľa Huberta II. a člen panovníckej dynastie zdiskreditovanej pre kolaboráciu s fašizmom, zomrel v sobotu vo švajčiarskej Ženeve vo veku 86 rokov. TASR správu prevzala z tlačových agentúr AP, DPA a AFP.
Vittorio Emanuele sa narodil 12. februára 1937 v Neapole do kráľovskej rodiny, ktorá vládla zjednotenému Taliansku od roku 1861 do roku 1945. Bol synom posledného talianskeho kráľa Huberta II., ktorý v roku 1946 nakrátko zasadol na trón, a poslednej talianskej kráľovnej Márie-Jozefy Belgickej.
Hubert II. vládol Taliansku len 34 dní po tom, ako Viktor Emanuel III. abdikoval v snahe zachrániť monarchiu, ktorá bola zdiskreditovaná jeho podporou fašistického režimu diktátora Benita Mussoliniho a rasových zákonov.
Po tom, ako taliansky parlament v roku 1946 odhlasoval zrušenie monarchie, deväťročný Vittorio Emanuele a jeho rodina museli odísť do exilu. Článok ústavy novej Talianskej republiky zabraňoval predchádzajúcim kráľom z rodu Savojských, ich manželkám a mužským potomkom rodu vstúpiť na taliansku pôdu.
Po zrušení exilových opatrení v roku 2002 sa Vittorio Emanuele vrátil zo Švajčiarska a prisahal vernosť republike, čo dlho odmietal. Neskôr sa po protestoch verejnosti v Taliansku vzdal nárokov na odškodnenie vo výške 260 miliónov eur za vyhnanstvo ich rodiny a vrátenie skonfiškovaného majetku.
V roku 2005 sa v liste, ktorý uverejnil taliansky denník Corriere della Sera, oficiálne ospravedlnil židovskému obyvateľstvu Talianska a vyhlásil, že bolo chybou, že savojská kráľovská rodina v roku 1938 podpísala rasové zákony.
Súkromný život Vittoria Emanueleho bol poznačený radom súdnych problémov. Princ po sebe zanechal manželku Marinu Ricolfiovú-Doriovú a syna Emanueleho Filiberta Savojského.
Vittorio Emanuele sa narodil 12. februára 1937 v Neapole do kráľovskej rodiny, ktorá vládla zjednotenému Taliansku od roku 1861 do roku 1945. Bol synom posledného talianskeho kráľa Huberta II., ktorý v roku 1946 nakrátko zasadol na trón, a poslednej talianskej kráľovnej Márie-Jozefy Belgickej.
Hubert II. vládol Taliansku len 34 dní po tom, ako Viktor Emanuel III. abdikoval v snahe zachrániť monarchiu, ktorá bola zdiskreditovaná jeho podporou fašistického režimu diktátora Benita Mussoliniho a rasových zákonov.
Po tom, ako taliansky parlament v roku 1946 odhlasoval zrušenie monarchie, deväťročný Vittorio Emanuele a jeho rodina museli odísť do exilu. Článok ústavy novej Talianskej republiky zabraňoval predchádzajúcim kráľom z rodu Savojských, ich manželkám a mužským potomkom rodu vstúpiť na taliansku pôdu.
Po zrušení exilových opatrení v roku 2002 sa Vittorio Emanuele vrátil zo Švajčiarska a prisahal vernosť republike, čo dlho odmietal. Neskôr sa po protestoch verejnosti v Taliansku vzdal nárokov na odškodnenie vo výške 260 miliónov eur za vyhnanstvo ich rodiny a vrátenie skonfiškovaného majetku.
V roku 2005 sa v liste, ktorý uverejnil taliansky denník Corriere della Sera, oficiálne ospravedlnil židovskému obyvateľstvu Talianska a vyhlásil, že bolo chybou, že savojská kráľovská rodina v roku 1938 podpísala rasové zákony.
Súkromný život Vittoria Emanueleho bol poznačený radom súdnych problémov. Princ po sebe zanechal manželku Marinu Ricolfiovú-Doriovú a syna Emanueleho Filiberta Savojského.
