Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S krycím meno "Sara" Balzeraniová pôsobila ako jedna z mála žien vo vedení ultraľavicovej ozbrojenej skupiny.
Autor TASR
Rím 4. marca (TASR) - Vo veku 75 rokov zomrela v Ríme Barbara Balzeraniová, niekdajšia šéfka talianskej teroristickej organizácie Červené brigády, ktorú väznili pre únos a vraždu expremiéra Alda Mora z roku 1978. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry AFP
S krycím meno "Sara" Balzeraniová pôsobila ako jedna z mála žien vo vedení ultraľavicovej ozbrojenej skupiny. Za jej úlohu v politickom násilí a nepokojoch z obdobia 60. až 80. rokov 20. storočia, známych ako Roky olova v Taliansku, dostala tri doživotné tresty vo väzení.
Zadržali ju v roku 1985 a podmienečne prepustili v roku 2006. Po definitívnom oslobodení v roku 2011 sa vydala cestou spisovateľky.
Balzeraniová sa podľa AFP nikdy neospravedlnila za činy Červených brigád, ale vyjadrila ľútosť nad tými, ktorých sa násilie dotklo.
Alda Mora, bývalého talianskeho premiéra a predsedu vtedy populárnej centristickej strany kresťanských demokratov, uniesli komandá Červených Brigád 16. marca 1978 a držali 50 dní. O život prišiel 9. mája - v rovnaký deň, keď našli jeho telo v aute v centre Ríma.
Balzeraniová sa zúčastnila aj na niekoľkých ďalších významných akciách teroristickej skupiny vrátane únosu amerického generála Jamesa Lee Doziera z decembra 1981 v severotalianskom meste Verona. Po 42 dňoch v zajatí ho oslobodil zvláštny útvar talianskej polície NOCS.
Červené brigády založil v novembri 1969 bývalý vodca teroristickej skupiny Čierny rád Renato Curcio so študentmi sociologickej fakulty Slobodnej tridentskej univerzity. Majú na svedomí asi tisícku rôznych teroristických akcií s viac ako štyristo obeťami do roku 1989.
S krycím meno "Sara" Balzeraniová pôsobila ako jedna z mála žien vo vedení ultraľavicovej ozbrojenej skupiny. Za jej úlohu v politickom násilí a nepokojoch z obdobia 60. až 80. rokov 20. storočia, známych ako Roky olova v Taliansku, dostala tri doživotné tresty vo väzení.
Zadržali ju v roku 1985 a podmienečne prepustili v roku 2006. Po definitívnom oslobodení v roku 2011 sa vydala cestou spisovateľky.
Balzeraniová sa podľa AFP nikdy neospravedlnila za činy Červených brigád, ale vyjadrila ľútosť nad tými, ktorých sa násilie dotklo.
Alda Mora, bývalého talianskeho premiéra a predsedu vtedy populárnej centristickej strany kresťanských demokratov, uniesli komandá Červených Brigád 16. marca 1978 a držali 50 dní. O život prišiel 9. mája - v rovnaký deň, keď našli jeho telo v aute v centre Ríma.
Balzeraniová sa zúčastnila aj na niekoľkých ďalších významných akciách teroristickej skupiny vrátane únosu amerického generála Jamesa Lee Doziera z decembra 1981 v severotalianskom meste Verona. Po 42 dňoch v zajatí ho oslobodil zvláštny útvar talianskej polície NOCS.
Červené brigády založil v novembri 1969 bývalý vodca teroristickej skupiny Čierny rád Renato Curcio so študentmi sociologickej fakulty Slobodnej tridentskej univerzity. Majú na svedomí asi tisícku rôznych teroristických akcií s viac ako štyristo obeťami do roku 1989.
