Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Umelecká kariéra tejto múzy existencialistov z parížskej štvrte Saint-Germain-des-Prés trvala 70 rokov.
Autor TASR
,aktualizované Paríž 23. septembra (TASR) - Vo veku 93 rokov zomrela v stredu francúzska šansoniérka, speváčka a herečka Juliette Gréco. V stredu o tom informovala agentúra AFP, ktorej to oznámili príbuzní legendárnej umelkyne.
Juliette Gréco "zomrela v stredu 23. septembra obklopená svojimi najbližšími vo svojom milovanom dome v Ramatuelle. Jej život bol výnimočný," uvádza sa vo vyhlásení rodiny.
Umelecká kariéra tejto múzy existencialistov z parížskej štvrte Saint-Germain-des-Prés trvala 70 rokov.
Denník Le Parisien označil Gréco za "doyenku medzi francúzskymi speváčkami". Preslávila sa interpretovaním skladieb s textami básnikov a literátov Jacqua Préverta, Roberta Desnosa, Raymonda Queneaua či kolegov-umelcov Léa Ferrého a Sergea Gainsbourga.
Juliette Gréco postihla v marci 2016 mozgová príhoda. Rok predtým sa vydala na svoje rozlúčkové turné s názvom Merci (Ďakujem). V rámci neho zavítala do mnohých metropol — od Tel Avivu cez Antverpy po Toronto.
Narodila sa v roku 1927 v juhofrancúzskom meste Montpellier. Účinkovať začala vo veku asi 13 rokov na scéne baletu parížskej Opéry Garnier. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1943, ju aj so sestrou nemecké gestapo v Paríži zadržalo a uväznilo. Jej matka i staršia sestra boli krátko nato deportované do koncentračného tábora Ravensbrück, odkiaľ sa dostali na slobodu až na konci vojny. Juliette Gréco nebola deportovaná, z väzenia vo Francúzsku ju prepustili po niekoľkých mesiacoch.
Po vojne Gréco objavila život v parížskej štvrti Saint-Germain-des-Prés, kde sa spriatelila s mnohými umeleckými osobnosťami, ako boli Boris Vian, Jean-Paul Sartre či Joseph Kosma, napísal denník Le Parisien.
Nasledovalo účinkovanie vo vychytených parížskych kabaretoch, ale aj v hollywoodskych filmoch, pričom nakrúcala aj s Orsonom Wellesom alebo Johnom Hustonom.
Začiatkom 60. rokov sa vrátila do Francúzska a publiku predstavila dovtedy neznáme talenty ako Léo Ferré alebo Serge Gainsbourg, ktorí potom pre ňu písali texty piesní. V tomto období začala účinkovať aj v televízii. Neskôr Gréco ponúkla spoluprácu ďalším, mladším kolegom a aj vďaka nej sa neskôr preslávili Jacques Brel, Guy Béart, Jean Ferrat, či Julien Clerc a ďalší.
Za svoje zásluhy pre francúzsku kultúru sa stala nositeľkou významných vyznamenaní: Radu Čestnej légie, Národného radu za zásluhy a Radu umenia a literatúry.
Juliette Gréco "zomrela v stredu 23. septembra obklopená svojimi najbližšími vo svojom milovanom dome v Ramatuelle. Jej život bol výnimočný," uvádza sa vo vyhlásení rodiny.
Umelecká kariéra tejto múzy existencialistov z parížskej štvrte Saint-Germain-des-Prés trvala 70 rokov.
Denník Le Parisien označil Gréco za "doyenku medzi francúzskymi speváčkami". Preslávila sa interpretovaním skladieb s textami básnikov a literátov Jacqua Préverta, Roberta Desnosa, Raymonda Queneaua či kolegov-umelcov Léa Ferrého a Sergea Gainsbourga.
Juliette Gréco postihla v marci 2016 mozgová príhoda. Rok predtým sa vydala na svoje rozlúčkové turné s názvom Merci (Ďakujem). V rámci neho zavítala do mnohých metropol — od Tel Avivu cez Antverpy po Toronto.
Narodila sa v roku 1927 v juhofrancúzskom meste Montpellier. Účinkovať začala vo veku asi 13 rokov na scéne baletu parížskej Opéry Garnier. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1943, ju aj so sestrou nemecké gestapo v Paríži zadržalo a uväznilo. Jej matka i staršia sestra boli krátko nato deportované do koncentračného tábora Ravensbrück, odkiaľ sa dostali na slobodu až na konci vojny. Juliette Gréco nebola deportovaná, z väzenia vo Francúzsku ju prepustili po niekoľkých mesiacoch.
Po vojne Gréco objavila život v parížskej štvrti Saint-Germain-des-Prés, kde sa spriatelila s mnohými umeleckými osobnosťami, ako boli Boris Vian, Jean-Paul Sartre či Joseph Kosma, napísal denník Le Parisien.
Nasledovalo účinkovanie vo vychytených parížskych kabaretoch, ale aj v hollywoodskych filmoch, pričom nakrúcala aj s Orsonom Wellesom alebo Johnom Hustonom.
Začiatkom 60. rokov sa vrátila do Francúzska a publiku predstavila dovtedy neznáme talenty ako Léo Ferré alebo Serge Gainsbourg, ktorí potom pre ňu písali texty piesní. V tomto období začala účinkovať aj v televízii. Neskôr Gréco ponúkla spoluprácu ďalším, mladším kolegom a aj vďaka nej sa neskôr preslávili Jacques Brel, Guy Béart, Jean Ferrat, či Julien Clerc a ďalší.
Za svoje zásluhy pre francúzsku kultúru sa stala nositeľkou významných vyznamenaní: Radu Čestnej légie, Národného radu za zásluhy a Radu umenia a literatúry.
