Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem iných vyznamenaní jej bol udelený aj Zlatý čestný kríž Rakúskej republiky a bola držiteľkou Radu Britského impéria.
Autor TASR
Viedeň/Londýn 4. apríla (TASR) - Vo veku 94 rokov v Londýne zomrela legendárna britská novinárka rakúskeho pôvodu Hella Picková, ktorá bola najúspešnejšou britskou zahraničnou spravodajkyňou v dobe, keď ešte boli predsudky voči ženám v žurnalistike veľmi silné. Počas 60 rokov svojej kariéry spravodajsky pokrývala väčšinu významných udalostí svetových dejín.
Podľa agentúry DPA správu o úmrtí Pickovej zverejnila vo štvrtok rakúske vydavateľstvo Czernin Verlag, ktoré sa odvolalo na Pickovej najbližších priateľov.
Picková sa narodila vo Viedni a musela utiecť pred národnými socialistami do Anglicka, kde urobila kariéru ako odborníčka na zahraničné záležitosti a ako dlhoročná novinárka a spravodajkyňa denníka The Guardian informovala o udalostiach, ktoré zmenili svet.
Bola považovaná za priekopníčku v oblasti žurnalistiky, najmä v oblasti zahraničnopolitického spravodajstva. Informovala o kubánskej raketovej kríze v roku 1962 i o atentáte na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, ako aj o odstúpení Richarda Nixona, konci studenej vojny či o páde Sovietskeho zväzu. Jej posledný článok - o vojne v Pásme Gazy - bol uverejnený v januári.
V roku 1996 Picková vydala životopis lovca nacistov Simona Wiesenthala a jej autobiografia Invisible Walls (Neviditeľné steny) vyšla v roku 2021.
Okrem iných vyznamenaní jej bol udelený aj Zlatý čestný kríž Rakúskej republiky a bola držiteľkou Radu Britského impéria.
Picková sa narodila vo Viedni v roku 1927 a svoje rané detstvo prežila v prostredí, ktoré opísala ako "veľmi konvenčné prostredie strednej triedy".
Po tom, čo nacisti v roku 1938 anektovali Rakúsko a útoky na Židov prudko vzrástli, sa jej matka rozhodla poslať ju vlakom v rámci záchrannej akcie Kindertransport do Spojeného kráľovstva.
Jej prvým novinárskym pôsobiskom bol časopis West Africa. Neskôr začala pracovať na voľnej nohe pre denník The Guardian. V roku 1962 bola prijatá do redakcie ako korešpondentka OSN a v polovici 90. rokov ju opúšťala z postu editorky pre oblasť diplomacie.
Vzhľadom na dĺžku svojej kariéry dokázala posúdiť, ako žurnalistiku zmenili technológie. "Dnešný svet žurnalistiky má len veľmi málo spoločného s tým, v ktorom som začínala. Ale stále potrebujete, aby vám ľudia dôverovali, musíte mať zvedavú myseľ a dobrý radar na priority," pripomínala.
Podľa agentúry DPA správu o úmrtí Pickovej zverejnila vo štvrtok rakúske vydavateľstvo Czernin Verlag, ktoré sa odvolalo na Pickovej najbližších priateľov.
Picková sa narodila vo Viedni a musela utiecť pred národnými socialistami do Anglicka, kde urobila kariéru ako odborníčka na zahraničné záležitosti a ako dlhoročná novinárka a spravodajkyňa denníka The Guardian informovala o udalostiach, ktoré zmenili svet.
Bola považovaná za priekopníčku v oblasti žurnalistiky, najmä v oblasti zahraničnopolitického spravodajstva. Informovala o kubánskej raketovej kríze v roku 1962 i o atentáte na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, ako aj o odstúpení Richarda Nixona, konci studenej vojny či o páde Sovietskeho zväzu. Jej posledný článok - o vojne v Pásme Gazy - bol uverejnený v januári.
V roku 1996 Picková vydala životopis lovca nacistov Simona Wiesenthala a jej autobiografia Invisible Walls (Neviditeľné steny) vyšla v roku 2021.
Okrem iných vyznamenaní jej bol udelený aj Zlatý čestný kríž Rakúskej republiky a bola držiteľkou Radu Britského impéria.
Picková sa narodila vo Viedni v roku 1927 a svoje rané detstvo prežila v prostredí, ktoré opísala ako "veľmi konvenčné prostredie strednej triedy".
Po tom, čo nacisti v roku 1938 anektovali Rakúsko a útoky na Židov prudko vzrástli, sa jej matka rozhodla poslať ju vlakom v rámci záchrannej akcie Kindertransport do Spojeného kráľovstva.
Jej prvým novinárskym pôsobiskom bol časopis West Africa. Neskôr začala pracovať na voľnej nohe pre denník The Guardian. V roku 1962 bola prijatá do redakcie ako korešpondentka OSN a v polovici 90. rokov ju opúšťala z postu editorky pre oblasť diplomacie.
Vzhľadom na dĺžku svojej kariéry dokázala posúdiť, ako žurnalistiku zmenili technológie. "Dnešný svet žurnalistiky má len veľmi málo spoločného s tým, v ktorom som začínala. Ale stále potrebujete, aby vám ľudia dôverovali, musíte mať zvedavú myseľ a dobrý radar na priority," pripomínala.
