Za rozsiahly životopisný román o staviteľovi a mecenášovi Josefovi Hlávkovi s názvom Lužanská omše dostala Stýblová v marci 2010 Cenu Boženy Němcovej.
Autor TASR
Praha 13. novembra (TASR) - Vo veku 98 rokov zomrela vo štvrtok česká spisovateľka a profesorka neurológie Valja Stýblová, ktorá v polovici 70. rokov stála pri zrode prvej jednotky neurologickej intenzívnej starostlivosti vo vtedajšom Československu. Informovali o tom spravodajské portály Novinky.cz iRozhlas.cz.
Okrem odborných publikácií zameraných na postihnutie nervového systému priemyselnými škodlivinami a akútne stavy v neurológii napísala 23 beletristických kníh, väčšinou z lekárskeho prostredia.
Stýblová sa narodila 4. júna 1922 v meste Charbin na severovýchode Číny, kde vtedy jej otec pracoval ako zememerač. Počas druhej svetovej vojny študovala hru na klavír a hudobnú teóriu, pričom krátko aj učila. Medicínu vyštudovala po druhej svetovej vojne, keď už bola vydatá a mala osemmesačnú dcéru.
Ešte počas štúdií v roku 1948 napísala Stýblová svoju prvú knihu Mňa súdila noc, ktorú inšpirovala aféra s potratmi. Bola však označená za naturalistickú a existenciálnu a mohla vyjsť až v roku 1957.
V roku 1973 ju vymenovali za vedúcu katedry neurológie a psychiatrie Lekárskej fakulty hygienickej Univerzity Karlovej (dnešnej 3. lekárskej fakulty UK). V škole pôsobila až do začiatku 90. rokov.
V rokoch 1981-1990 bola poslankyňou Federálneho zhromaždenia za Komunistickú stranu.
Okrem písania odborných publikácií sa Stýblová venovala tiež beletristickej tvorbe. Vo svojich knihách o medziľudských vzťahoch a životných hodnotách s obľubou vychádzala z jej dôverne známeho lekárskeho prostredia.
K najznámejším titulom Stýblovej patria romány Nenávidím a milujem a najmä Skalpel, prosím, kde vykreslila náročnú prácu neurochirurga. Na základe knihy vznikol rovnomenný film v réžii Jiřího Svobodu s Miroslavom Macháčkom v hlavnej úlohe.
Medzi novšie tituly z tvorby Valjy Stýblovej patria knihy Most cez rieku Léthé a Most samovrahov, v ktorých sa dotkla citlivých tém eutanázie a samovraždy.
Za rozsiahly životopisný román o staviteľovi a mecenášovi Josefovi Hlávkovi s názvom Lužanská omše dostala Stýblová v marci 2010 Cenu Boženy Němcovej. Bola tiež nositeľkou čestného uznania Medzinárodného združenia pre detské knihy (IBBY) za publikáciu Princ a skřivánek.
Okrem odborných publikácií zameraných na postihnutie nervového systému priemyselnými škodlivinami a akútne stavy v neurológii napísala 23 beletristických kníh, väčšinou z lekárskeho prostredia.
Stýblová sa narodila 4. júna 1922 v meste Charbin na severovýchode Číny, kde vtedy jej otec pracoval ako zememerač. Počas druhej svetovej vojny študovala hru na klavír a hudobnú teóriu, pričom krátko aj učila. Medicínu vyštudovala po druhej svetovej vojne, keď už bola vydatá a mala osemmesačnú dcéru.
Ešte počas štúdií v roku 1948 napísala Stýblová svoju prvú knihu Mňa súdila noc, ktorú inšpirovala aféra s potratmi. Bola však označená za naturalistickú a existenciálnu a mohla vyjsť až v roku 1957.
V roku 1973 ju vymenovali za vedúcu katedry neurológie a psychiatrie Lekárskej fakulty hygienickej Univerzity Karlovej (dnešnej 3. lekárskej fakulty UK). V škole pôsobila až do začiatku 90. rokov.
V rokoch 1981-1990 bola poslankyňou Federálneho zhromaždenia za Komunistickú stranu.
Okrem písania odborných publikácií sa Stýblová venovala tiež beletristickej tvorbe. Vo svojich knihách o medziľudských vzťahoch a životných hodnotách s obľubou vychádzala z jej dôverne známeho lekárskeho prostredia.
K najznámejším titulom Stýblovej patria romány Nenávidím a milujem a najmä Skalpel, prosím, kde vykreslila náročnú prácu neurochirurga. Na základe knihy vznikol rovnomenný film v réžii Jiřího Svobodu s Miroslavom Macháčkom v hlavnej úlohe.
Medzi novšie tituly z tvorby Valjy Stýblovej patria knihy Most cez rieku Léthé a Most samovrahov, v ktorých sa dotkla citlivých tém eutanázie a samovraždy.
Za rozsiahly životopisný román o staviteľovi a mecenášovi Josefovi Hlávkovi s názvom Lužanská omše dostala Stýblová v marci 2010 Cenu Boženy Němcovej. Bola tiež nositeľkou čestného uznania Medzinárodného združenia pre detské knihy (IBBY) za publikáciu Princ a skřivánek.