Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvýkrát po viac ako desiatich rokoch je z vládnej väčšiny vylúčená hlavná bosnianska nacionalistická strana SDA.
Autor TASR
Sarajevo 28. decembra (TASR) - Veteránka bosnianskochorvátskej politiky Borjana Krištová získala v stredu oficiálny mandát na zostavenie novej vlády Bosny a Hercegoviny (BaH), čím sa môže stať prvou ženou na čele vládneho kabinetu v histórii tejto balkánskej krajiny, informovala agentúra AP.
Krištová prijala poverenie na zostavenie vlády po tom, ako 23 poslancov v 42-člennej dolnej komore bosnianskeho parlamentu schválilo jej nomináciu. Na zostavenie kabinetu má 35 dní, pripomína TASR.
Agentúra AP vo svojej správe poznamenala, že poslanci z desiatich politických strán, ktoré v októbrových voľbách v Bosne získali spolu 24 mandátov, sa napriek ideologickým rozdielom dohodli na schválení multietnickej koaličnej vlády pod vedením Kristovej. Tá počas takmer troch desaťročí v politike zastávala rôzne funkcie v parlamente i exekutíve.
Koalícia, ako to ukladá bosnianska ústava, zahŕňa zástupcov troch hlavných etnických skupín v krajine – Bosniakov, Chorvátov a Srbov.
Prvýkrát po viac ako desiatich rokoch je z vládnej väčšiny vylúčená hlavná bosnianska nacionalistická strana SDA. Stále v nej však pôsobia dlhodobo etablované chorvátske a srbské nacionalistické strany – Krištovej Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ) a Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD), ktorý vedie proruský srbský politik Milorad Dodik.
V rámci koaličnej dohody sa však obe tieto strany zaviazali, že sa sústredia na základné otázky, a nie na rozdúchavanie etnického napätia, ktoré od konca brutálnej medzietnickej vojny v Bosne v rokoch 1992 – 95 stále tlie pod povrchom.
V prejave k poslancom pred samotným hlasovaním o jej nominácii sa Krištová zaviazala, že sa zameria na mnoho hospodárskych a politických reforiem, ktoré musí Bosna uskutočniť, aby dosiahla svoj cieľ – vstup do Európskej únie.
Hoci BaH prvýkrát vyjadrila túžbu vstúpiť do EÚ už v roku 2003, jej lídri doteraz neboli ochotní prekonať svoje názorové rozpory a realizovať potrebné reformy.
AP konštatuje, že pokračujúca vojna Ruska voči Ukrajine urýchlila proces rozširovania EÚ a 27-členný euroblok tento mesiac zaradil Bosnu na zoznam oficiálnych kandidátov na členstvo, a to aj napriek pretrvávajúcej kritike spôsobu riadenia krajiny.
Krištová vo svojom prejave vyhlásila, že tento krok EÚ predstavuje príležitosť, ktorú Bosna "musí využiť".
Krištová prijala poverenie na zostavenie vlády po tom, ako 23 poslancov v 42-člennej dolnej komore bosnianskeho parlamentu schválilo jej nomináciu. Na zostavenie kabinetu má 35 dní, pripomína TASR.
Agentúra AP vo svojej správe poznamenala, že poslanci z desiatich politických strán, ktoré v októbrových voľbách v Bosne získali spolu 24 mandátov, sa napriek ideologickým rozdielom dohodli na schválení multietnickej koaličnej vlády pod vedením Kristovej. Tá počas takmer troch desaťročí v politike zastávala rôzne funkcie v parlamente i exekutíve.
Koalícia, ako to ukladá bosnianska ústava, zahŕňa zástupcov troch hlavných etnických skupín v krajine – Bosniakov, Chorvátov a Srbov.
Prvýkrát po viac ako desiatich rokoch je z vládnej väčšiny vylúčená hlavná bosnianska nacionalistická strana SDA. Stále v nej však pôsobia dlhodobo etablované chorvátske a srbské nacionalistické strany – Krištovej Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ) a Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD), ktorý vedie proruský srbský politik Milorad Dodik.
V rámci koaličnej dohody sa však obe tieto strany zaviazali, že sa sústredia na základné otázky, a nie na rozdúchavanie etnického napätia, ktoré od konca brutálnej medzietnickej vojny v Bosne v rokoch 1992 – 95 stále tlie pod povrchom.
V prejave k poslancom pred samotným hlasovaním o jej nominácii sa Krištová zaviazala, že sa zameria na mnoho hospodárskych a politických reforiem, ktoré musí Bosna uskutočniť, aby dosiahla svoj cieľ – vstup do Európskej únie.
Hoci BaH prvýkrát vyjadrila túžbu vstúpiť do EÚ už v roku 2003, jej lídri doteraz neboli ochotní prekonať svoje názorové rozpory a realizovať potrebné reformy.
AP konštatuje, že pokračujúca vojna Ruska voči Ukrajine urýchlila proces rozširovania EÚ a 27-členný euroblok tento mesiac zaradil Bosnu na zoznam oficiálnych kandidátov na členstvo, a to aj napriek pretrvávajúcej kritike spôsobu riadenia krajiny.
Krištová vo svojom prejave vyhlásila, že tento krok EÚ predstavuje príležitosť, ktorú Bosna "musí využiť".
