Gruzínsko zažíva v posledných týždňoch novú vlnu masových protestov, ktorá vypukla po rozhodnutí vlády pozastaviť do roku 2028 prístupový proces krajiny s EÚ.
Autor TASR
Brusel 18. decembra (TASR) - Dosluhujúca prozápadná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová vyzvala v stredu Európsku úniu, aby vyvinula tlak na gruzínsku proruskú vládu s cieľom dosiahnuť tak v krajine nové voľby. Zurabišviliová sa takto vyjadrila v prejave v Európskom parlamente, informuje TASR na základe agentúry AP.
"Európa musí nájsť páky, aby mohla konať. Ak Európa nedokáže vyvinúť tlak na krajinu s 3,7 milióna obyvateľmi, ako môže očakávať, že bude konkurovať gigantom 21. storočia?" povedala europoslancom v Štrasburgu.
Gruzínsko zažíva v posledných týždňoch novú vlnu masových protestov, ktorá vypukla po rozhodnutí vlády pozastaviť do roku 2028 prístupový proces krajiny s EÚ. Členstvo v EÚ podľa prieskumov podporuje zhruba 80 percent obyvateľov Gruzínska a tento cieľ je zakotvený aj v gruzínskej ústave.
Protesty už skôr vyvolali sporné októbrové parlamentné voľby, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov jasne zvíťazila proruská vládnuca strana Gruzínsky sen, hlasovanie však sprevádzali podozrenia z rozsiahlych podvodov. Demonštrácie sa momentálne čoraz častejšie stretajú s tvrdým potláčaním zo strany polície.
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie "zákona o zahraničných agentoch", podobný ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu, mu však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil aj desiatky miliónov eur finančnej pomoci.
Európska únia teraz zvažovala uvalenie sankcií na Gruzínsko, vetovalo ich však Maďarsko. Členské štáty sa následne v pondelok - na úrovni ministrov zahraničných vecí - dohodli iba na zavedení vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.
Zurabišviliová v stredu naznačila, že to nestačí, a EÚ ako najväčšieho donora, hospodársky trh, ako aj domov najpočetnejšej diaspóry Gruzíncov vyzvala na väčší tlak. Na situáciu v Gruzínsku podľa nej dosiaľ Brusel reagoval pomaly a málo.
"Zatiaľ čo v Tbilisi sú zakázané európske vlajky, Gruzínci stále čakajú na záväzné opatrenia z Bruselu a Washingtonu," povedala s tým, že pouličné protesty sa nezastavia, dokým nedôjde k novým slobodným a spravodlivým voľbám. "Buď pôjdeme k voľbám, alebo sa určite dostaneme... do krízy, ktorú budete musieť riešiť (v oveľa horších podmienkach)," varovala.
Funkčné obdobie Zurabišviliovej sa skončí 29. decembra, pričom nový gruzínsky parlament vybral v sobotu - v kontroverznom procese prostredníctvom tzv. zboru voliteľov - za jej nástupcu kandidáta Gruzínskeho sna a bývalého futbalistu Michaila Kavelašviliho.
Lídri EÚ budú o situácii v Gruzínsku opäť rokovať vo štvrtok na summite v Bruseli.
"Európa musí nájsť páky, aby mohla konať. Ak Európa nedokáže vyvinúť tlak na krajinu s 3,7 milióna obyvateľmi, ako môže očakávať, že bude konkurovať gigantom 21. storočia?" povedala europoslancom v Štrasburgu.
Gruzínsko zažíva v posledných týždňoch novú vlnu masových protestov, ktorá vypukla po rozhodnutí vlády pozastaviť do roku 2028 prístupový proces krajiny s EÚ. Členstvo v EÚ podľa prieskumov podporuje zhruba 80 percent obyvateľov Gruzínska a tento cieľ je zakotvený aj v gruzínskej ústave.
Protesty už skôr vyvolali sporné októbrové parlamentné voľby, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov jasne zvíťazila proruská vládnuca strana Gruzínsky sen, hlasovanie však sprevádzali podozrenia z rozsiahlych podvodov. Demonštrácie sa momentálne čoraz častejšie stretajú s tvrdým potláčaním zo strany polície.
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie "zákona o zahraničných agentoch", podobný ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu, mu však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil aj desiatky miliónov eur finančnej pomoci.
Európska únia teraz zvažovala uvalenie sankcií na Gruzínsko, vetovalo ich však Maďarsko. Členské štáty sa následne v pondelok - na úrovni ministrov zahraničných vecí - dohodli iba na zavedení vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.
Zurabišviliová v stredu naznačila, že to nestačí, a EÚ ako najväčšieho donora, hospodársky trh, ako aj domov najpočetnejšej diaspóry Gruzíncov vyzvala na väčší tlak. Na situáciu v Gruzínsku podľa nej dosiaľ Brusel reagoval pomaly a málo.
"Zatiaľ čo v Tbilisi sú zakázané európske vlajky, Gruzínci stále čakajú na záväzné opatrenia z Bruselu a Washingtonu," povedala s tým, že pouličné protesty sa nezastavia, dokým nedôjde k novým slobodným a spravodlivým voľbám. "Buď pôjdeme k voľbám, alebo sa určite dostaneme... do krízy, ktorú budete musieť riešiť (v oveľa horších podmienkach)," varovala.
Funkčné obdobie Zurabišviliovej sa skončí 29. decembra, pričom nový gruzínsky parlament vybral v sobotu - v kontroverznom procese prostredníctvom tzv. zboru voliteľov - za jej nástupcu kandidáta Gruzínskeho sna a bývalého futbalistu Michaila Kavelašviliho.
Lídri EÚ budú o situácii v Gruzínsku opäť rokovať vo štvrtok na summite v Bruseli.