Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Zahraničie

USA zverejnia tisícky tajných dokumentov o vražde Johna F. Kennedyho

Na archívnej snímke z 22. novembra 1963 americký prezident John f. Kennedy zdvíha ruku pred hlavu pár sekúnd pred streľbou, prvá dáma USA Jacqueline Kennedyová drží jeho predlaktie, počas jazdy otvoreným lincolnom na Elm Street v Dallase. Foto: TASR/AP

Americký Kongres nariadil, že všetky dokumenty týkajúce sa vraždy Kennedyho musia byť zverejnené do 25 rokov, ak aktuálny prezident USA nerozhodne, že by to mohlo poškodiť spravodajské služby,

Boston 27. septembra (TASR) - Americká Správa národných archívov (NARA) zverejní do konca októbra tisícky zvyšných vládnych dokumentov viažucich sa k zavraždeniu prezidenta Johna F. Kennedyho z roku 1963. Väčšinu týchto dokumentov tvoria spisy Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Tento krok však ešte stále môže zablokovať prezident Donald Trump, informovala dnes agentúra AP.

"Americká verejnosť si zaslúži poznať tieto fakty, alebo aspoň poznať to, čo pred nimi vláda tajila celé roky. Malo k tomu dôjsť už dávno," uviedol Larry Sabato, riaditeľ Strediska pre politické záležitosti Univerzity vo Virgínii.

Sabato a ďalší bádatelia sa domnievajú, že avizované dokumenty by mohli prispieť k objasneniu cesty atentátnika Leeho Harveyho Oswalda do Mexika niekoľko týždňov pred vraždou. Oswald počas nej navštívil v tamojšom hlavnom meste Mexiko veľvyslanectvá Kuby a bývalého Sovietskeho zväzu.

John Tunheim, predseda nezávislého úradu, ktorý v 90. rokoch zverejnil množstvo relevantných dokumentov a rozhodol, ako dlho musí zvyšok spisov zostať tajný, tvrdí, že pripravované zverejnenie neprinesie prevratné zistenia ohľadom tragických udalostí z 22. novembra 1963 v Dallase.

Americký Kongres v roku 1992 nariadil, že všetky dokumenty týkajúce sa vraždy Johna F. Kennedyho musia byť zverejnené do 25 rokov, ak aktuálny prezident USA nerozhodne, že by to mohlo poškodiť spravodajské služby, právny poriadok, vojenské operácie alebo zahraničné vzťahy Spojených štátov, vysvetľuje AP.