Svoje právo hlasovať vo voľbách využilo približne 70 percent z celkovo asi 550.000 oprávnených voličov.
Autor TASR
Podgorica 3. apríla (TASR) - Novozvolený prezident Čiernej Hory Jakov Milatovič v príhovore k svojim sympatizantom prisľúbil, že bude prezidentom všetkých občanov Čiernej Hory a povedie krajinu do EÚ. Informovala o tom agentúra HINA.
Milatovič v nedeľu vyhral druhé kolo prezidentských volieb s približne 60 percentami hlasov, zatiaľ čo úradujúci Milo Djukanovič získal podporu približne 40 percent voličov, uviedla v nedeľu večer po sčítaní všetkých hlasovacích lístkov mimovládna organizácia Centrum pre monitorovanie a výskum (CeMI).
Oficiálne výsledky by mali byť známe ešte v pondelok, dodala HINA monitorovaná agentúrou TASR.
Mimovládne organizácie, ktoré proces volieb monitorovali, uviedli, že hlasovanie v druhom kole prezidentských volieb sa vyznačovalo menšími nezrovnalosťami, ktoré však nemohli ovplyvniť jeho výsledok.
Svoje právo hlasovať vo voľbách využilo približne 70 percent z celkovo asi 550.000 oprávnených voličov.
"Toto je noc, na ktorú sme čakali viac ako 30 rokov," povedal Milatovič, líder občiansky orientovaného Hnutia Európa teraz! (PES!), vo svojom prvom verejnom prejave po víťazstve vo voľbách.
Dodal, že v nasledujúcich piatich rokoch povedie Čiernu Horu do Európskej únie.
Vyhlásil tiež: "Čierna Hora už nikdy nebude spôsobovať trenice so žiadnou z krajín západného Balkánu a (žiadnym) susedom. Chceme súdržnosť, jednotu a pokrok v európskom západnom Balkáne," zdôraznil zvolený prezident.
Djukanovič zablahoželal Milatovičovi k víťazstvu vo voľbách a zaželal mu úspech, pričom dodal, že "jeho úspech bude úspechom Čiernej Hory".
Uviedol, že rešpektuje rozhodnutie voličov, ktorým sa súčasne poďakoval za účasť vo voľbách, pretože ňou "prispeli k ďalšiemu demokratickému a dôveryhodnému volebnému procesu, ktorý prispeje k medzinárodnej povesti Čiernej Hory."
Poznamenal, že je hrdý na "obrovskú podporu získanú v komunitách, kde sú etnické menšiny vo väčšine".
Djukanovič v príhovore zdôraznil dôležitosť nadchádzajúcich parlamentných volieb. Spresnil, že pre Čiernu Horu je veľmi dôležité, aby 11. júna zvolila vládu, ktorá by krajinu zodpovedne priviedla k členstvu v EÚ.
Analytici v Čiernej Hore sa domnievajú, že načasovanie volieb najviac vyhovuje Milatovičovej strane, ktorá nie je parlamentnou stranou.
"Dá sa predpokladať, že voliči, unesení eufóriou z prezidentských a komunálnych volieb, opäť výrazne podporia túto stranu aj v parlamentných voľbách," povedal Ognjen Mitrovič z mimovládnej organizácie CeMI.
Milatovičova prezidentská kandidatúra mala podporu aliancie, ktorá zahŕňa strany presadzujúce užšie vzťahy so susedným Srbskom a Ruskom. V súvislosti s tým však Milatovič odmietol Djukanovičove obvinenia, že táto koalícia tlačí Čiernu Horu späť pod srbský a ruský vplyv.
Vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou sa zhoršili, odkedy Djukanovič vyviedol krajinu z únie so Srbskom a keď Čierna Hora vstúpila do NATO, objasnila v tejto súvislosti agentúra AP.
AP dodala, že srbský prezident Aleksandar Vučič medzičasom zablahoželal Milatovičovi k víťazstvu a ubezpečil ho: "V Srbsku budete mať vždy spoľahlivého partnera."
Inauguráciu Milatoviča, ktorého priaznivci vo väčšine čiernohorských miest v nedeľu oslavovali jeho víťazstvo mávaním čiernohorskými a srbskými vlajkami, možno očakávať v polovici mája, podotkla HINA.
Miestni politológovia považujú Milatovičovo víťazstvo za pokračovanie procesu, ktorý sa začal v roku 2020 a znamená generačnú výmenu politických elít.
Očakávajú, že teraz "zmiznú všetky negatívne prvky vlády (Djukanovičovej) Demokratickej strany socialistov" a prevládnu témy týkajúce sa hospodárstva, Európskej únie a právneho štátu."
Ak sa Milatovič vyhne rozdeľujúcej rétorike, Čierna Hora môže očakávať novú politickú éru a rozvoj svojich kapacít v oblasti demokracie, domnieva sa podľa agentúry AP politológ Miloš Belič.
Belič súčasne vyjadril presvedčenie, že teraz bude pre voličov oveľa jednoduchšie "vymeniť tých, ktorí sú pri moci". "Nabudúce už občania nebudú čakať 30 rokov na výmenu orgánov," povedal Belič.
"Djukanovič je jedným z najdlhšie vládnucich lídrov v Európe a na svete," pripomenula politická analytička Ana Nenezičová.
Objasnila, že Djukanovič "vládne dlhšie ako bieloruský líder (Alexandr) Lukašenko, čo je v každej demokratickej spoločnosti zvláštne". Vládnuť "32 rokov je pre krajinu príliš veľa," dodala.
Čiernohorský politický analytik Fedja Pavlovič v reakcii na výsledok prezidentských volieb povedal, že Djukanovič bol "poslaný do politického dôchodku, tentoraz nenávratne".
Nedeľný výsledok je prvou Djukanovičovou prehrou vo voľbách od jeho vstupu do politiky v tejto bývalej juhoslovanskej republike začiatkom 90. rokov. Za desaťročia pri moci sa 61-ročný Djukanovič zmenil z prosrbského komunistu na prozápadného politika, doplnila agentúra AP.
Milatovič v nedeľu vyhral druhé kolo prezidentských volieb s približne 60 percentami hlasov, zatiaľ čo úradujúci Milo Djukanovič získal podporu približne 40 percent voličov, uviedla v nedeľu večer po sčítaní všetkých hlasovacích lístkov mimovládna organizácia Centrum pre monitorovanie a výskum (CeMI).
Oficiálne výsledky by mali byť známe ešte v pondelok, dodala HINA monitorovaná agentúrou TASR.
Mimovládne organizácie, ktoré proces volieb monitorovali, uviedli, že hlasovanie v druhom kole prezidentských volieb sa vyznačovalo menšími nezrovnalosťami, ktoré však nemohli ovplyvniť jeho výsledok.
Svoje právo hlasovať vo voľbách využilo približne 70 percent z celkovo asi 550.000 oprávnených voličov.
"Toto je noc, na ktorú sme čakali viac ako 30 rokov," povedal Milatovič, líder občiansky orientovaného Hnutia Európa teraz! (PES!), vo svojom prvom verejnom prejave po víťazstve vo voľbách.
Dodal, že v nasledujúcich piatich rokoch povedie Čiernu Horu do Európskej únie.
Vyhlásil tiež: "Čierna Hora už nikdy nebude spôsobovať trenice so žiadnou z krajín západného Balkánu a (žiadnym) susedom. Chceme súdržnosť, jednotu a pokrok v európskom západnom Balkáne," zdôraznil zvolený prezident.
Djukanovič zablahoželal Milatovičovi k víťazstvu vo voľbách a zaželal mu úspech, pričom dodal, že "jeho úspech bude úspechom Čiernej Hory".
Uviedol, že rešpektuje rozhodnutie voličov, ktorým sa súčasne poďakoval za účasť vo voľbách, pretože ňou "prispeli k ďalšiemu demokratickému a dôveryhodnému volebnému procesu, ktorý prispeje k medzinárodnej povesti Čiernej Hory."
Poznamenal, že je hrdý na "obrovskú podporu získanú v komunitách, kde sú etnické menšiny vo väčšine".
Djukanovič v príhovore zdôraznil dôležitosť nadchádzajúcich parlamentných volieb. Spresnil, že pre Čiernu Horu je veľmi dôležité, aby 11. júna zvolila vládu, ktorá by krajinu zodpovedne priviedla k členstvu v EÚ.
Analytici v Čiernej Hore sa domnievajú, že načasovanie volieb najviac vyhovuje Milatovičovej strane, ktorá nie je parlamentnou stranou.
"Dá sa predpokladať, že voliči, unesení eufóriou z prezidentských a komunálnych volieb, opäť výrazne podporia túto stranu aj v parlamentných voľbách," povedal Ognjen Mitrovič z mimovládnej organizácie CeMI.
Milatovičova prezidentská kandidatúra mala podporu aliancie, ktorá zahŕňa strany presadzujúce užšie vzťahy so susedným Srbskom a Ruskom. V súvislosti s tým však Milatovič odmietol Djukanovičove obvinenia, že táto koalícia tlačí Čiernu Horu späť pod srbský a ruský vplyv.
Vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou sa zhoršili, odkedy Djukanovič vyviedol krajinu z únie so Srbskom a keď Čierna Hora vstúpila do NATO, objasnila v tejto súvislosti agentúra AP.
AP dodala, že srbský prezident Aleksandar Vučič medzičasom zablahoželal Milatovičovi k víťazstvu a ubezpečil ho: "V Srbsku budete mať vždy spoľahlivého partnera."
Inauguráciu Milatoviča, ktorého priaznivci vo väčšine čiernohorských miest v nedeľu oslavovali jeho víťazstvo mávaním čiernohorskými a srbskými vlajkami, možno očakávať v polovici mája, podotkla HINA.
Miestni politológovia považujú Milatovičovo víťazstvo za pokračovanie procesu, ktorý sa začal v roku 2020 a znamená generačnú výmenu politických elít.
Očakávajú, že teraz "zmiznú všetky negatívne prvky vlády (Djukanovičovej) Demokratickej strany socialistov" a prevládnu témy týkajúce sa hospodárstva, Európskej únie a právneho štátu."
Ak sa Milatovič vyhne rozdeľujúcej rétorike, Čierna Hora môže očakávať novú politickú éru a rozvoj svojich kapacít v oblasti demokracie, domnieva sa podľa agentúry AP politológ Miloš Belič.
Belič súčasne vyjadril presvedčenie, že teraz bude pre voličov oveľa jednoduchšie "vymeniť tých, ktorí sú pri moci". "Nabudúce už občania nebudú čakať 30 rokov na výmenu orgánov," povedal Belič.
"Djukanovič je jedným z najdlhšie vládnucich lídrov v Európe a na svete," pripomenula politická analytička Ana Nenezičová.
Objasnila, že Djukanovič "vládne dlhšie ako bieloruský líder (Alexandr) Lukašenko, čo je v každej demokratickej spoločnosti zvláštne". Vládnuť "32 rokov je pre krajinu príliš veľa," dodala.
Čiernohorský politický analytik Fedja Pavlovič v reakcii na výsledok prezidentských volieb povedal, že Djukanovič bol "poslaný do politického dôchodku, tentoraz nenávratne".
Nedeľný výsledok je prvou Djukanovičovou prehrou vo voľbách od jeho vstupu do politiky v tejto bývalej juhoslovanskej republike začiatkom 90. rokov. Za desaťročia pri moci sa 61-ročný Djukanovič zmenil z prosrbského komunistu na prozápadného politika, doplnila agentúra AP.