Bratislava 16. februára (TASR) – O imunitný systém sa treba dlhodobo starať, jednorazovým detoxom imunitu nenaštartujeme. V relácii TASR TV Zdravie to uviedol prednosta Kliniky detí a dorastu UNM, imunológ Miloš Jeseňák.

Rôzne krátkodobé kúry na naštartovanie imunity považuje Jeseňák skôr za komerčné záležitosti. „Ak si niekto myslí, že keď počas roka absolvuje dvojtýždenný detox, naštarujte si imunitu, tak to určite nie. O imunitu sa treba starať dlhodobo a pravidelne,“ zdôraznil.

Jedným z dôležitých faktorov dobre fungujúceho imunitného systému je genetická predispozícia, na dobrú imunitu však podľa Jeseňáka vplýva aj prostredie.

Pozrite si diskusiu s Milošom Jeseňákom v televíznom formáte


„Platí to, že v akom prostredí žijeme, akým spôsobom žijeme, ako sa staráme o svoj organizmus, zásadne ovplyvňuje imunitný systém. Ak sme v kontinuálnom strese, nevyspíme sa dostatočne, nehýbeme sa, nemáme racionálnu stravu s dostatočným príjmom prirodzených vitamínov, minerálov, vlákniny, tak ani imunitný systém na to nebude správne reagovať a nebude dobre fungujúci,“ vysvetlil Jeseňák.

Keď ľudia ochorejú, často si podľa neho automaticky myslia, že nemajú fungujúcu imunitu. „Väčšinou to nie je pravda,“ konštatoval imunológ. U dospelých sa podľa neho dve až štyri infekcie horných dýchacích ciest s ľahkým priebehom do roka považujú za normálne a očakávané. „Dôležité ale je, ako infekciu zvládneme. Či ju zvládneme za pár dní a máme sa fajn, alebo zotavenie trvá veľmi dlho,“ poznamenal.

Ľudia si väčšinou pod imunitou predstavujú ochranu voči infekciám, no táto je podľa Jeseňáka len jednou z mnohých funkcií imunitného systému. Jeho hlavnou úlohou je udržiavanie rovnováhy v tele. „Základom je schopnosť rozlišovať, čo je telu vlastné, čo je moje, proti čomu nebojujem, od cudzorodého, čo je potenciálne ohrozujúce alebo škodlivé,“ uviedol. Ak táto rozhodovacia schopnosť imunitného systému zlyhá, vznikajú rôzne ochorenia imunitného systému.

Poruchy imunitného systému sa môžu podľa Jeseňáka uberať dvomi smermi. V prípade nadmernej funkcie imunitného systému vznikajú alergické alebo autoimunitné ochorenia. Vtedy systém poškodzuje vlastné tkanivá. Patria sem napríklad aj reumatické ochorenia.

Vypočujte si rozhovor s Milošom Jeseňákom vo forme PODCASTU


Naopak, keď imunitný systém nefunguje dostatočne, je znížená niektorá jeho zložka, vznikajú poruchy imunity. Princíp starostlivosti o imunitu je podľa neho u všetkých viac-menej rovnaký. Ale ak máme naozaj závažnú, či už získanú alebo vrodenú poruchu imunity, tak prevencia nestačí a musí nastúpiť liečba. „Tam už používame aj lieky, protilátky, preventívne antibiotiká v závislosti od závažnosti tej poruchy imunity,“ konštatoval.

Pri niektorých ochoreniach môže na vytvorenie ochrannej imunity pomôcť očkovanie. Napríklad pri chrípke. „Zloženie vakcíny zodpovedá tomu, aký vírus príde do populácie, a tým, že sa zaočkujeme proti chrípke, sme voči nej priamo chránení,“ spresnil.

V prípade potravinových alergií, napríklad pri liečbe na alergiu na arašidy, sa pravidelným podávaním arašidných alergénov v určitom veľmi malom konštantnom množstve môže navodiť tolerancia. „Takto v podstate tvoríme ochranné protilátky, ktoré zabraňujú alergickým reakciám,“ uzavrel imunológ a upozornil, že v tomto prípade ide o iný typ protilátok ako v prípade očkovania.