Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
AOPP zároveň upozornila, že sa predlžujú čakacie doby.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - Na Slovensku sa stále nepodarilo dohnať odložené operačné výkony z čias pandémie ochorenia COVID-19. Oproti roku 2019 krajina naďalej zaostáva aj v diagnostike. Upozornili na to Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) a Asociácia zdravotných poisťovní (ASZ), ktoré žiadajú riešenie situácie.
"Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním výkonov v ORL, kde pred sebou tlačíme za tri roky vyše 17.000 odložených operácií, nasleduje gynekológia so skoro 58.000 nevykonaných zákrokov, choroby svalovej a kostrovej sústavy s dlhom viac ako 83.000 výkonov a neurochirurgia s viac ako 6000 zameškanými operáciami," ozrejmila prvá viceprezidentka AOPP Elena Marušáková.
Nepodarilo sa podľa nej dobehnúť ani odložené operačné výkony v rámci chorôb obehovej sústavy, gastrointestinálneho traktu, urológie či chorôb oka. Zároveň upozornila, že sa predlžujú čakacie doby. "Je desivé, že už dnes musia pacienti na výmenu bedrového kĺbu čakať 13 mesiacov a viac, na operáciu žlčníka dokonca až dva roky," skonštatovala.
Slovensko podľa AOPP zaostáva aj v počte diagnostických vyšetrení. "Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním mamografických vyšetrení, kedy sa ich urobilo o takmer 11 percent menej, než sa malo. Za posledné tri roky chýba až viac ako 86.000 mamografických vyšetrení," priblížila Marušáková. Nepriaznivý vývoj zaznamenali zdravotné poisťovne aj v rámci RTG a USG vyšetrení. Pokles evidovali aj v počte kolonoskopií. Sklz v diagnostike je podľa Marušákovej predpokladom pre vznik ďalších epidémií chronických a závažných ochorení, ako aj signál rizika zhoršenia včasného odhalenia onkologických ochorení.
ASZ v tejto súvislosti apeluje na potrebu investície do lepšieho zdravotníctva. "Ak sa chceme vyhnúť v budúcnosti zbytočným nákladom na liečbu tisícov pacientov, ktorým sa dalo predísť včasnou diagnostikou alebo zákrokom, musíme si uvedomiť, že sa nebavíme o bezbrehom navyšovaní nákladov, ale o potrebnej investícii do lepšieho zdravotníctva, ktoré so sebou nebude ťahať balast odvrátiteľnej starostlivosti," skonštatoval výkonný riaditeľ asociácie Michal Štofko.
Kľúčovú úlohu podľa neho zohrávajú kroky regulátora, ktoré definujú, do akej miery dokážu zdravotné poisťovne ovplyvniť vzniknutú situáciu. V tejto súvislosti kritizuje nastavenie rozpočtu, ktoré podľa neho až príliš zviazalo ruky zdravotným poisťovniam. "Ukazuje sa, že prehnaná cenová regulácia môže byť v niektorých prípadoch kontraproduktívna, predovšetkým ak je jedným z cieľov postupné zužovanie výpadku v rámci odloženej zdravotnej starostlivosti," dodal Štofko.
Situácia je oproti roku 2019 naopak lepšia pri preventívnych prehliadkach u praktického lekára pre dospelých a gynekológa, a to o 13 percent. Kým v roku 2019 absolvovali Slováci takmer 1,6 milióna preventívnych prehliadok, v roku 2022 to bolo viac ako 1,8 milióna. Stúpol aj počet histologických vyšetrení. Kým pred pandémiou sa ich v roku 2019 urobilo viac ako 4,7 milióna, v roku 2022 to bolo skoro 6,5 milióna.
"Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním výkonov v ORL, kde pred sebou tlačíme za tri roky vyše 17.000 odložených operácií, nasleduje gynekológia so skoro 58.000 nevykonaných zákrokov, choroby svalovej a kostrovej sústavy s dlhom viac ako 83.000 výkonov a neurochirurgia s viac ako 6000 zameškanými operáciami," ozrejmila prvá viceprezidentka AOPP Elena Marušáková.
Nepodarilo sa podľa nej dobehnúť ani odložené operačné výkony v rámci chorôb obehovej sústavy, gastrointestinálneho traktu, urológie či chorôb oka. Zároveň upozornila, že sa predlžujú čakacie doby. "Je desivé, že už dnes musia pacienti na výmenu bedrového kĺbu čakať 13 mesiacov a viac, na operáciu žlčníka dokonca až dva roky," skonštatovala.
Slovensko podľa AOPP zaostáva aj v počte diagnostických vyšetrení. "Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním mamografických vyšetrení, kedy sa ich urobilo o takmer 11 percent menej, než sa malo. Za posledné tri roky chýba až viac ako 86.000 mamografických vyšetrení," priblížila Marušáková. Nepriaznivý vývoj zaznamenali zdravotné poisťovne aj v rámci RTG a USG vyšetrení. Pokles evidovali aj v počte kolonoskopií. Sklz v diagnostike je podľa Marušákovej predpokladom pre vznik ďalších epidémií chronických a závažných ochorení, ako aj signál rizika zhoršenia včasného odhalenia onkologických ochorení.
ASZ v tejto súvislosti apeluje na potrebu investície do lepšieho zdravotníctva. "Ak sa chceme vyhnúť v budúcnosti zbytočným nákladom na liečbu tisícov pacientov, ktorým sa dalo predísť včasnou diagnostikou alebo zákrokom, musíme si uvedomiť, že sa nebavíme o bezbrehom navyšovaní nákladov, ale o potrebnej investícii do lepšieho zdravotníctva, ktoré so sebou nebude ťahať balast odvrátiteľnej starostlivosti," skonštatoval výkonný riaditeľ asociácie Michal Štofko.
Kľúčovú úlohu podľa neho zohrávajú kroky regulátora, ktoré definujú, do akej miery dokážu zdravotné poisťovne ovplyvniť vzniknutú situáciu. V tejto súvislosti kritizuje nastavenie rozpočtu, ktoré podľa neho až príliš zviazalo ruky zdravotným poisťovniam. "Ukazuje sa, že prehnaná cenová regulácia môže byť v niektorých prípadoch kontraproduktívna, predovšetkým ak je jedným z cieľov postupné zužovanie výpadku v rámci odloženej zdravotnej starostlivosti," dodal Štofko.
Situácia je oproti roku 2019 naopak lepšia pri preventívnych prehliadkach u praktického lekára pre dospelých a gynekológa, a to o 13 percent. Kým v roku 2019 absolvovali Slováci takmer 1,6 milióna preventívnych prehliadok, v roku 2022 to bolo viac ako 1,8 milióna. Stúpol aj počet histologických vyšetrení. Kým pred pandémiou sa ich v roku 2019 urobilo viac ako 4,7 milióna, v roku 2022 to bolo skoro 6,5 milióna.
