V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová s fyzioterapeutkou Danielou Biščovou.
Autor TASR TV
Bratislava 28. septembra (TASR TV) – Krabica od topánok môže človeku so sedavým zamestnaním pomôcť ochrániť chrbticu. Môžeme si na ňu vyložiť laptop, aby sme ho mali v správnej výške a tiež pri sedení v kancelárii si na ňu môžeme vyložiť nohy. V relácii TASR TV ZDRAVIE to uviedla fyzioterapeutka Daniela Biščová.
Správnemu sedeniu podľa nej pomôže, ak máme obrazovku laptopu vo výške očí, píšeme cez externú klávesnicu a používame vhodný typ myši. „Ak sedíme nesprávne, nesprávnou technikou, preťažujeme si nielen pohybový aparát a našu chrbticu, ale aj ostatné časti tela,“ vysvetlila. Nesprávne sedenie môže podľa odborníčky spôsobovať bolesti hlavy, šije a pliec, ale časom aj chronické problémy.
Pri práci s laptopom podľa Biščovej prospieva, ak si vieme aspoň raz za tridsať minút urobiť prestávku a prípadne zmeniť typ sedenia. Ako vysvetlila, na stoličke môžeme sedieť aktívne aj pasívne. Na mnohých kancelárskych stoličkách sa dá totiž prepnúť opierka do polohy hojdania, ktoré je pre chrbát prospešné.
„Vtedy sa nám aktivujú ďalšie svaly, napríklad aj ohýbač bedra, veľký sval, ktorý ide od driekových stavcov, panvy a upína sa na stehno. Tým, že s ním pracujeme, prekrvujeme a trochu odľahčujeme driek, pomáhame aj obehovému systému,“ spresnila.
Ďalšou možnosťou zmeny sedenia je napríklad fit lopta. Dôležité je nastavenie stoličky, napríklad lakťové opierky by mali byť v predĺžení stola, aby nám nedvíhali plecia. Ak sa zdvihnutiu pliec nedá vyhnúť, pre výšku stola, treba si podľa Biščovej dať pod nohy ergonomickú opierku, prípadne aj improvizovať napríklad krabicou od topánok.
Správnemu držaniu tela by sme sa mohli učiť od malých detí. „Dieťa, ak je zdravé, sedí správne rovno. Všetko, čo robí, robí s ľahkosťou,“ konštatovala Biščová. S prvým nesprávnym sedením sa však dieťa môže stretnúť už v škôlke alebo škole. „Ak nám napr. nevyberú správnu stoličku, zvykneme sedieť buď príliš vysoko, tým pádom sa hrbíme alebo sme zasa nižšie a vzniknú nám rôzne nesprávne stereotypy,“ zhodnotila Biščová.
Ak dlhodobo zanedbávame starostlivosť o to, ako sedíme a dlhé hodiny pracujeme za stolom, môžu sa podľa nej objaviť zo začiatku nenápadné ťažkosti. „Nejaký pohyb je zrazu obmedzený. Prestanem chodiť s priateľmi na tenis. Začnem sa vyhýbať určitej reštaurácii, lebo tam majú tvrdé stoličky a som potom stuhnutá. Sú to už prvé príznaky, že treba vyhľadať odborníka,“ uzavrela Biščová.
Správnemu sedeniu podľa nej pomôže, ak máme obrazovku laptopu vo výške očí, píšeme cez externú klávesnicu a používame vhodný typ myši. „Ak sedíme nesprávne, nesprávnou technikou, preťažujeme si nielen pohybový aparát a našu chrbticu, ale aj ostatné časti tela,“ vysvetlila. Nesprávne sedenie môže podľa odborníčky spôsobovať bolesti hlavy, šije a pliec, ale časom aj chronické problémy.
UPOZORNENIE: Rozhovor s D. Biščovou vo forme PODCASTU nájdete TU.
Pri práci s laptopom podľa Biščovej prospieva, ak si vieme aspoň raz za tridsať minút urobiť prestávku a prípadne zmeniť typ sedenia. Ako vysvetlila, na stoličke môžeme sedieť aktívne aj pasívne. Na mnohých kancelárskych stoličkách sa dá totiž prepnúť opierka do polohy hojdania, ktoré je pre chrbát prospešné.
„Vtedy sa nám aktivujú ďalšie svaly, napríklad aj ohýbač bedra, veľký sval, ktorý ide od driekových stavcov, panvy a upína sa na stehno. Tým, že s ním pracujeme, prekrvujeme a trochu odľahčujeme driek, pomáhame aj obehovému systému,“ spresnila.
Ďalšou možnosťou zmeny sedenia je napríklad fit lopta. Dôležité je nastavenie stoličky, napríklad lakťové opierky by mali byť v predĺžení stola, aby nám nedvíhali plecia. Ak sa zdvihnutiu pliec nedá vyhnúť, pre výšku stola, treba si podľa Biščovej dať pod nohy ergonomickú opierku, prípadne aj improvizovať napríklad krabicou od topánok.
Správnemu držaniu tela by sme sa mohli učiť od malých detí. „Dieťa, ak je zdravé, sedí správne rovno. Všetko, čo robí, robí s ľahkosťou,“ konštatovala Biščová. S prvým nesprávnym sedením sa však dieťa môže stretnúť už v škôlke alebo škole. „Ak nám napr. nevyberú správnu stoličku, zvykneme sedieť buď príliš vysoko, tým pádom sa hrbíme alebo sme zasa nižšie a vzniknú nám rôzne nesprávne stereotypy,“ zhodnotila Biščová.
Ak dlhodobo zanedbávame starostlivosť o to, ako sedíme a dlhé hodiny pracujeme za stolom, môžu sa podľa nej objaviť zo začiatku nenápadné ťažkosti. „Nejaký pohyb je zrazu obmedzený. Prestanem chodiť s priateľmi na tenis. Začnem sa vyhýbať určitej reštaurácii, lebo tam majú tvrdé stoličky a som potom stuhnutá. Sú to už prvé príznaky, že treba vyhľadať odborníka,“ uzavrela Biščová.