Bratislava 20. februára (OTS) - Rozhodnúť o oddanosti fanúšika nestranne by snáď mohla súťaž o najvyšší zmeraný tlak. Ten reaguje na stres a záťaž spoľahlivo.

Krátkodobé zvýšenie tlaku je v našom živote prirodzené. Jeho výška závisí od intenzity práce, ktorú vykonávame, od zdravotného stavu srdca a od priechodnosti ciev. V priebehu dňa tlak krvi kolíše, najnižší je v pokoji, teda počas v spánku. Najvyšší ho môžete mať napríklad keď pri fandení skáčete a kričíte. Niekomu však stačí prežívať stres z presilovky. Zrýchli sa vám tep a cievy zúžia. Tlakomer presne ukáže, komu leží hokej najviac na srdci.

Majstrovstvá sveta či olympiáda sú však len raz za čas. Podobnému stresu sa mnohí dnes nevyhnú denne a tak si doprajeme radosť kalorickou stravou, uvoľníme sa pravidelnou cigaretkou alebo častým pohárikom. Ak sa tento typ liečby našej duše stane bežnou rutinou už nie je vhodné žartovať. Ubiehajúcimi rokmi si zarábame na vážny problém.

Foto: Taktiq

Častý stres, fajčenie, obezita, vysoký cholesterol a cukrovka sú rizikové faktory hypertenzie. Vysoký krvný tlak má však aj horšie meno - tichý zabijak. Nebolí a nie je ho cítiť. Preto ho zvykneme zľahčovať. Pritom viac než polovica Slovákov umiera práve na srdcovocievne choroby. Medzi vyspelými krajinami sme v rámci dlhovekosti na chvoste. Viete koľko rokov zdravého života nás očakáva po dožití 65 rokov? Štatistika hovorí, že na Slovensku je to necelé 4 roky. V Nórsku je to napríklad 14 rokov.

Dlhodobo vysoký tlak poškodzuje postupne cievy, srdce, ľadviny a sietnicu očí. Môže byť príčinou srdcového infarktu alebo mozgovej cievnej príhody. O vysokom krvnom tlaku hovoríme vtedy, keď nám tlakomer nameria hodnotu vyššiu alebo rovnú 140/90 mmHg. Optimálnou hodnotou je 120/80 mmHg.

Ako zistím, či mám vysoký krvný tlak?

Väčšina ľudí s vysokým tlakom sa aj pri vysokých hodnotách cíti byť zdravá. Na svoje okolie často pôsobia veľmi agilným dojmom. Človek bohužiaľ necíti, že má vysoký krvný tlak. Ten sa dá iba odmerať.

Pretože naše srdce udrie každý deň cca 100 000 krát, máme každý deň tiež rovnaké množstvo rôznych hodnôt krvného tlaku. Každé jednotlivé meranie zodpovedá momentke. Hodnota krvného tlaku zistená len meraním u lekára môže byť preto zavádzajúca. Navyše u niektorých ľudí sa vyskytuje tzv. "syndróm bieleho plášťa". Návštevou u lekára sú natoľko rozrušení, že sa im zrýchli tep a stúpne krvný tlak. Pre bezpečné posúdenie krvného tlaku je preto potrebný profil krvného tlaku, získaný meraním po dobu niekoľkých dní (v optimálnom prípade niekoľkých týždňov). Sledovaním a zapisovaním hodnôt vlastného tlaku krvi napomáhame lekárovi určiť resp. sledovať správny spôsob liečby.

Foto: Taktiq

Náhradou starších, a už zakázaných ortuťových tlakomerov, sú tlakomery digitálne. Pre jednoduchosť ich obsluhy sa používajú aj na samomeranie tlaku v domácich podmienkach. Tlak merajú tzv. oscilometrickou metódou. Najpresnejšie výsledky merania dosahujú prístroje, ktoré meranie kombinujú s auskultačnou metódou (posluchovou), akú používa lekár. Také tlakomery sú vhodné aj pre osoby s arytmiou.

Pred samotným meraním sa nesmie fajčiť, piť alkohol, vykonávať telesne náročnú prácu alebo pohyb a treba sa vyvarovať stresu. Krvný tlak sa meria v sede a v pokoji po 5-10 minútach od poslednej telesnej námahy (napríklad chôdze). Meranie sa vykonáva zakaždým v tej istej dennej hodine, aspoň 2-krát denne (ráno a večer). Počas merania sa nesmie rozprávať ani sa hýbať.

Foto: Taktiq

Tlakomery určené na meranie na zápästí. sa musia počas merania umiestniť do výšky srdca, inak sa získajú skreslené výsledky. Výhodou je, že sú menšie ako ramenné a preto sa používajú ako cestovné, prípadne ako športové.

Pri nákupe tlakomeru odporúčame skontrolovať, či má prístroj patričné certifikáty kvality a zdravotnej bezpečnosti (značka CE).