Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ochorenie je také závažné, že pre jeho progresiu je návrat k normálnemu fungovaniu ťažký.
Autor TASR
Bratislava 26. septembra (TASR) - Nevyliečiteľnú pľúcnu artériovú hypertenziu (PAH) lekári často diagnostikujú neskoro. Rýchle nasadenie liečby je však kľúčové na zmiernenie ochorenia a predĺženie života pacientov. Pri príležitosti Svetového dňa srdca (29. 9.) na to vo štvrtok na tlačovej konferencii v Bratislave upozornila Slovenská kardiologická spoločnosť (SKS) a Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou.
"Skorá diagnostika je kľúčová. Preto chceme, aby ľudia, odborná verejnosť, aj laická verejnosť vedeli o tejto chorobe. Potrebujeme pacientov skoro diagnostikovať, lebo máme k dispozícii liečbu a vieme im predĺžiť a skvalitniť život," uviedol pre TASR designovaný prezident SKS Milan Luknár s tým, že pri PAH, ktorú nesprevádza žiadne iné ochorenie prežívajú liečení pacienti viac ako päť rokov.
Prejavy PAH, medzi ktoré patrí najmä dýchavica, často pripomínajú iné ochorenia. Správne diagnostikovanie preto býva oneskorené v priemere až o dva roky. Ide o zriedkavé ochorenie a bežní ľudia by preto pri zadýchaní nemali podľa Luknára podliehať panike. "Pľúcna hypertenzia ako taká, teda nález vysokého tlaku v pľúcnici, ktorý sa spája s mnohými chorobami, je častý. Najčastejšie to býva pri chorobe ľavej srdcovej komory, ale veľmi zriedkavo to býva pľúcna artériová hypertenzia," priblížil Luknár.
Ochorenie je také závažné, že pre jeho progresiu je návrat k normálnemu fungovaniu ťažký. Pacienti sú často odkázaní na pomoc druhých, ochorenie im výrazne znižuje kvalitu života, keďže už pri vykonávaní bežných aktivít musí srdce pracovať intenzívnejšie, aby pumpovalo dostatok krvi do pľúc. Pacienti majú často problém aj pri vykonávaní osobnej hygieny či obliekaní.
Na celom svete žije s pľúcnou artériovou hypertenziou okolo 25 miliónov ľudí, na Slovensku je ich takmer 200. Predpokladá sa, že reálnych prípadov môže byť ešte viac. "PAH sa vyskytuje tri až päťkrát častejšie u žien ako u mužov, najčastejšie pritom postihuje ženy od 30 do 60 rokov. Ochorenie sa môže prejaviť u kohokoľvek, v akomkoľvek veku vrátane detí, najčastejšie je diagnostikované vo veku od 40 až 50 rokov, čo sú najmä ľudia v produktívnom veku," spresnil Luknár.
"Skorá diagnostika je kľúčová. Preto chceme, aby ľudia, odborná verejnosť, aj laická verejnosť vedeli o tejto chorobe. Potrebujeme pacientov skoro diagnostikovať, lebo máme k dispozícii liečbu a vieme im predĺžiť a skvalitniť život," uviedol pre TASR designovaný prezident SKS Milan Luknár s tým, že pri PAH, ktorú nesprevádza žiadne iné ochorenie prežívajú liečení pacienti viac ako päť rokov.
Prejavy PAH, medzi ktoré patrí najmä dýchavica, často pripomínajú iné ochorenia. Správne diagnostikovanie preto býva oneskorené v priemere až o dva roky. Ide o zriedkavé ochorenie a bežní ľudia by preto pri zadýchaní nemali podľa Luknára podliehať panike. "Pľúcna hypertenzia ako taká, teda nález vysokého tlaku v pľúcnici, ktorý sa spája s mnohými chorobami, je častý. Najčastejšie to býva pri chorobe ľavej srdcovej komory, ale veľmi zriedkavo to býva pľúcna artériová hypertenzia," priblížil Luknár.
Ochorenie je také závažné, že pre jeho progresiu je návrat k normálnemu fungovaniu ťažký. Pacienti sú často odkázaní na pomoc druhých, ochorenie im výrazne znižuje kvalitu života, keďže už pri vykonávaní bežných aktivít musí srdce pracovať intenzívnejšie, aby pumpovalo dostatok krvi do pľúc. Pacienti majú často problém aj pri vykonávaní osobnej hygieny či obliekaní.
Na celom svete žije s pľúcnou artériovou hypertenziou okolo 25 miliónov ľudí, na Slovensku je ich takmer 200. Predpokladá sa, že reálnych prípadov môže byť ešte viac. "PAH sa vyskytuje tri až päťkrát častejšie u žien ako u mužov, najčastejšie pritom postihuje ženy od 30 do 60 rokov. Ochorenie sa môže prejaviť u kohokoľvek, v akomkoľvek veku vrátane detí, najčastejšie je diagnostikované vo veku od 40 až 50 rokov, čo sú najmä ľudia v produktívnom veku," spresnil Luknár.
