Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V modernej medicíne sa kmeňové bunky využívajú na liečbu širokej škály chorôb.
Autor OTS
Bratislava 10. júna (OTS) - Jedným z ich najbohatších zdrojov je placenta.
Čo je placenta?
Placenta je pomerne zložitý a fascinujúci orgán, ktorý má zásadný význam pre udržanie života a zdravia plodu počas tehotenstva. Je pripojená k stene maternice, zvyčajne v hornej alebo bočnej časti. S vyvíjajúcim sa plodom ju spája pupočná šnúra. Placenta má niekoľko dôležitých úloh: pomáha doručovať kyslík a živiny z krvi matky do krvného obehu dieťaťa, a zároveň filtrovať a vylučovať škodlivé látky a oxid uhličitý z krvi dieťaťa. Takisto produkuje množstvo hormónov, ktoré sú potrebné počas tehotenstva, napríklad laktogén, estrogén a progesterón. Až do pôrodu funguje ako pľúca, obličky a pečeň dieťaťa. Ku koncu tehotenstva placenta aktívne prenáša materské protilátky, ktoré pomáhajú dieťaťu naštartovať imunitu.
Kedy vzniká placenta?
Placenta sa začína tvoriť, keď sa oplodnené vajíčko uhniezdi v maternici, teda približne sedem až desať dní po počatí. Kým na začiatku pozostáva z niekoľkých buniek, postupne narastie do dĺžky niekoľkých centimetrov. Svojej funkcie sa naplno ujíma na konci prvého trimestra, dovtedy rozvoj tehotenstva podporuje žlté teliesko. To je dôvod, prečo príznaky nevoľnosti u mnohých žien vymiznú práve v tomto období.
Ako vyzerá placenta?
Kvôli svojmu plochému tvaru placenta pripomína hrboľatý disk. Väčšinu zrelého placentárneho tkaniva tvoria krvné cievy, vďaka čomu sa pri pôrode javí ako tmavočervená. Cievy sú prostredníctvom pupočníka prepojené s dieťaťom a rozvetvujú sa po celej ploche placenty ako konáre stromu. Placenta má dve strany: stranu pripojenú k maternici a stranu bližšie k dieťaťu. Kým strana pripevnená k stene maternice má sýtu červeno-modrú farbu, strana otočená k dieťaťu je sivá.
Aká veľká je placenta?
Placenta má okolo 20 cm v priemere a je hrubá 2 cm.. V čase, keď sa dieťa narodí, váži približne 500 gramov.
Čo ovplyvňuje zdravie placenty?
To, aby bola placenta počas celého tehotenstva zdravá a plnila svoje funkcie, ovplyvňuje viacero faktorov:
Placenta ako zdroj kmeňových buniek
Iba počas pôrodu je možné získať a uchovať perinatálne tkanivá – pupočníkovú krv, tkanivo pupočníka a placenty. Sú to tie najmladšie zdroje kmeňových buniek s významným liečebným potenciálom. Keďže ide o bunky čerstvo narodeného dieťaťa, nie sú ovplyvnené ochoreniami získanými počas života či životným štýlom človeka. Práve kmeňové bunky sú základom pre tvorbu prakticky všetkých buniek v ľudskom organizme a tiež pre tvorbu, regeneráciu a opravu tkanív.
Biomedicínsky potenciál a klinický výskum
Hoci prvotný výskum kmeňových buniek siaha do päťdesiatych rokov minulého storočia, až súčasné technológie umožnili, že sa bunkové terapie stali jednou z najsľubnejších oblastí modernej medicíny. Čo bolo pred pár rokmi neuskutočniteľné, je dnes realitou.
„Pupočníková krv sa používa ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek pri štandardnej liečbe - transplantácii krvotvorných kmeňových buniek, známejšej možno ako transplantácia kostnej drene,“ vysvetľuje molekulárna genetička MSc. Dominika Valent Raffajová. „Tá sa využíva napríklad pri onkologických a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie, lymfómy, niektoré typy solídnych nádorov a anémie, ale aj na niektoré poruchy imunity či metabolické ochorenia. Ide o niekoľko desiatok (takmer 100) ochorení.“
Prof. Dr. med. Wolfram C.M. Dempke bol počas svojej 30-ročnej kariéry v oblasti onkológii a hematológii pri množstve klinických štúdií. „Ukazuje sa, že kmeňové bunky odvodené z placenty môžu byť prospešné pri mnohých typoch ochorení, ako sú dysfunkcia vaječníkov, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia pečene, pľúc, obličiek, neurologické poruchy (mŕtvica, autizmus, skleróza multiplex), diabetes mellitus,“ potvrdzuje. Podľa neho sa preukázalo, že bunkové terapie s kmeňovými bunkami získanými z placenty boli pozoruhodne dobre tolerované, pričom nebola pozorovaná takmer žiadna toxicita.
Doktor Nils Thoennissen, špecialista na internú medicínu, hematológiu a onkológiu z Mníchova, sa výskumom kmeňových buniek zaoberá už 15 rokov. „Za ten čas sa mi podarilo úspešne ich využiť v rôznych klinických podmienkach: pri liečbe pacientov, ktorí trpeli hematologickými ochoreniami, ako sú leukémia, myelóm a lymfóm, ale aj solídnymi nádormi, napríklad sarkómami,“ hovorí. Kmeňové bunky začal používať aj na regeneračné účely. „Keď vidíte dieťa, ktoré vstane z invalidného vozíka a začne chodiť, alebo dospelého človeka, ktorý dokáže opäť používať ruku a rameno, ktoré boli predtým ochrnuté – je to zázrak,“ dodáva lekár.
Práve regeneratívna medicína je predmetom rozsiahleho výskumu, ktorý si okrem krvotvorných kmeňových buniek čoraz viac všíma aj tie mezenchymálne. V posledných rokoch sa jedným z ich najatraktívnejších zdrojov stala placenta.
„Viaceré štúdie mezenchymálnych kmeňových buniek pochádzajúcich z placenty preukázali porovnateľný, v mnohých prípadoch dokonca lepší terapeutický potenciál, aký vykazujú tieto bunky pochádzajúce z kostnej drene alebo z pupočnej šnúry,“ pokračuje Dr. med. Thoennissen. „Majú silnejšiu proliferačnú a regeneračnú schopnosť a čo je pozitívne, zároveň s minimálnym rizikom imunitnej reakcie.“ Výhodou je aj ich ľahká dostupnosť, neinvazívny postup pri ich získavaní a žiadne etické prekážky.
To, že tkanivo a bunky placenty dokážu znižovať zápal a regulovať imunitný systém, je dobre zdokumentované. Vďaka tejto skutočnosti sú predmetom záujmu tisícok štúdií na celom svete, ktoré skúmajú nové spôsoby liečby rôznych ochorení. Tkanivo placenty je najsľubnejším zdrojom buniek na použitie v bunkovej terapii. Očakáva sa, že americká Správa potravín a liečiv (FDA) do roku 2030 schváli 40 až 50 nových bunkových terapií.
Čo je placenta?
Placenta je pomerne zložitý a fascinujúci orgán, ktorý má zásadný význam pre udržanie života a zdravia plodu počas tehotenstva. Je pripojená k stene maternice, zvyčajne v hornej alebo bočnej časti. S vyvíjajúcim sa plodom ju spája pupočná šnúra. Placenta má niekoľko dôležitých úloh: pomáha doručovať kyslík a živiny z krvi matky do krvného obehu dieťaťa, a zároveň filtrovať a vylučovať škodlivé látky a oxid uhličitý z krvi dieťaťa. Takisto produkuje množstvo hormónov, ktoré sú potrebné počas tehotenstva, napríklad laktogén, estrogén a progesterón. Až do pôrodu funguje ako pľúca, obličky a pečeň dieťaťa. Ku koncu tehotenstva placenta aktívne prenáša materské protilátky, ktoré pomáhajú dieťaťu naštartovať imunitu.
Kedy vzniká placenta?
Placenta sa začína tvoriť, keď sa oplodnené vajíčko uhniezdi v maternici, teda približne sedem až desať dní po počatí. Kým na začiatku pozostáva z niekoľkých buniek, postupne narastie do dĺžky niekoľkých centimetrov. Svojej funkcie sa naplno ujíma na konci prvého trimestra, dovtedy rozvoj tehotenstva podporuje žlté teliesko. To je dôvod, prečo príznaky nevoľnosti u mnohých žien vymiznú práve v tomto období.
Ako vyzerá placenta?
Kvôli svojmu plochému tvaru placenta pripomína hrboľatý disk. Väčšinu zrelého placentárneho tkaniva tvoria krvné cievy, vďaka čomu sa pri pôrode javí ako tmavočervená. Cievy sú prostredníctvom pupočníka prepojené s dieťaťom a rozvetvujú sa po celej ploche placenty ako konáre stromu. Placenta má dve strany: stranu pripojenú k maternici a stranu bližšie k dieťaťu. Kým strana pripevnená k stene maternice má sýtu červeno-modrú farbu, strana otočená k dieťaťu je sivá.
Aká veľká je placenta?
Placenta má okolo 20 cm v priemere a je hrubá 2 cm.. V čase, keď sa dieťa narodí, váži približne 500 gramov.
Čo ovplyvňuje zdravie placenty?
To, aby bola placenta počas celého tehotenstva zdravá a plnila svoje funkcie, ovplyvňuje viacero faktorov:
Vek matky. Niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších žien, najmä po 40. roku života.
Predčasný odtok plodovej vody. Počas tehotenstva je dieťa obklopené a chránené membránou naplnenou tekutinou, ktorá sa nazýva plodový vak. Ak vak presiakne alebo praskne predčasne, zvyšuje sa riziko komplikácií s placentou.
Vysoký krvný tlak.
Dvoj- alebo viacpočetné tehotenstvo.
Poruchy zrážanlivosti krvi. Akékoľvek ochorenie, ktoré zhoršuje schopnosť krvi zrážať sa, zvyšuje aj riziko problémov s placentou.
Predchádzajúca operácia maternice – napríklad cisársky rez alebo odstránenie myómov. Predchádzajúce problémy s placentou. Riziko problémov s placentou môže byť vyššie, ak sa takéto problémy vyskytli už počas predchádzajúceho tehotenstva.
Užívanie návykových látok.
Úraz brucha. Pád, autonehoda alebo iný typ úderu zvyšuje riziko predčasného odlúčenia placenty od maternice.
Predčasný odtok plodovej vody. Počas tehotenstva je dieťa obklopené a chránené membránou naplnenou tekutinou, ktorá sa nazýva plodový vak. Ak vak presiakne alebo praskne predčasne, zvyšuje sa riziko komplikácií s placentou.
Vysoký krvný tlak.
Dvoj- alebo viacpočetné tehotenstvo.
Poruchy zrážanlivosti krvi. Akékoľvek ochorenie, ktoré zhoršuje schopnosť krvi zrážať sa, zvyšuje aj riziko problémov s placentou.
Predchádzajúca operácia maternice – napríklad cisársky rez alebo odstránenie myómov. Predchádzajúce problémy s placentou. Riziko problémov s placentou môže byť vyššie, ak sa takéto problémy vyskytli už počas predchádzajúceho tehotenstva.
Užívanie návykových látok.
Úraz brucha. Pád, autonehoda alebo iný typ úderu zvyšuje riziko predčasného odlúčenia placenty od maternice.
Placenta ako zdroj kmeňových buniek
Iba počas pôrodu je možné získať a uchovať perinatálne tkanivá – pupočníkovú krv, tkanivo pupočníka a placenty. Sú to tie najmladšie zdroje kmeňových buniek s významným liečebným potenciálom. Keďže ide o bunky čerstvo narodeného dieťaťa, nie sú ovplyvnené ochoreniami získanými počas života či životným štýlom človeka. Práve kmeňové bunky sú základom pre tvorbu prakticky všetkých buniek v ľudskom organizme a tiež pre tvorbu, regeneráciu a opravu tkanív.
Biomedicínsky potenciál a klinický výskum
Hoci prvotný výskum kmeňových buniek siaha do päťdesiatych rokov minulého storočia, až súčasné technológie umožnili, že sa bunkové terapie stali jednou z najsľubnejších oblastí modernej medicíny. Čo bolo pred pár rokmi neuskutočniteľné, je dnes realitou.
„Pupočníková krv sa používa ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek pri štandardnej liečbe - transplantácii krvotvorných kmeňových buniek, známejšej možno ako transplantácia kostnej drene,“ vysvetľuje molekulárna genetička MSc. Dominika Valent Raffajová. „Tá sa využíva napríklad pri onkologických a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie, lymfómy, niektoré typy solídnych nádorov a anémie, ale aj na niektoré poruchy imunity či metabolické ochorenia. Ide o niekoľko desiatok (takmer 100) ochorení.“
Prof. Dr. med. Wolfram C.M. Dempke bol počas svojej 30-ročnej kariéry v oblasti onkológii a hematológii pri množstve klinických štúdií. „Ukazuje sa, že kmeňové bunky odvodené z placenty môžu byť prospešné pri mnohých typoch ochorení, ako sú dysfunkcia vaječníkov, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia pečene, pľúc, obličiek, neurologické poruchy (mŕtvica, autizmus, skleróza multiplex), diabetes mellitus,“ potvrdzuje. Podľa neho sa preukázalo, že bunkové terapie s kmeňovými bunkami získanými z placenty boli pozoruhodne dobre tolerované, pričom nebola pozorovaná takmer žiadna toxicita.
Doktor Nils Thoennissen, špecialista na internú medicínu, hematológiu a onkológiu z Mníchova, sa výskumom kmeňových buniek zaoberá už 15 rokov. „Za ten čas sa mi podarilo úspešne ich využiť v rôznych klinických podmienkach: pri liečbe pacientov, ktorí trpeli hematologickými ochoreniami, ako sú leukémia, myelóm a lymfóm, ale aj solídnymi nádormi, napríklad sarkómami,“ hovorí. Kmeňové bunky začal používať aj na regeneračné účely. „Keď vidíte dieťa, ktoré vstane z invalidného vozíka a začne chodiť, alebo dospelého človeka, ktorý dokáže opäť používať ruku a rameno, ktoré boli predtým ochrnuté – je to zázrak,“ dodáva lekár.
Práve regeneratívna medicína je predmetom rozsiahleho výskumu, ktorý si okrem krvotvorných kmeňových buniek čoraz viac všíma aj tie mezenchymálne. V posledných rokoch sa jedným z ich najatraktívnejších zdrojov stala placenta.
„Viaceré štúdie mezenchymálnych kmeňových buniek pochádzajúcich z placenty preukázali porovnateľný, v mnohých prípadoch dokonca lepší terapeutický potenciál, aký vykazujú tieto bunky pochádzajúce z kostnej drene alebo z pupočnej šnúry,“ pokračuje Dr. med. Thoennissen. „Majú silnejšiu proliferačnú a regeneračnú schopnosť a čo je pozitívne, zároveň s minimálnym rizikom imunitnej reakcie.“ Výhodou je aj ich ľahká dostupnosť, neinvazívny postup pri ich získavaní a žiadne etické prekážky.
To, že tkanivo a bunky placenty dokážu znižovať zápal a regulovať imunitný systém, je dobre zdokumentované. Vďaka tejto skutočnosti sú predmetom záujmu tisícok štúdií na celom svete, ktoré skúmajú nové spôsoby liečby rôznych ochorení. Tkanivo placenty je najsľubnejším zdrojom buniek na použitie v bunkovej terapii. Očakáva sa, že americká Správa potravín a liečiv (FDA) do roku 2030 schváli 40 až 50 nových bunkových terapií.
