Bratislava 7. novembra (TASR) - Experimentovanie s liečbou halucinogénmi je z hľadiska poškodenia zdravia nebezpečné. Upozornil na to riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica na štvrtkovej tlačovej besede. Vývoj najnovších poznatkov v oblasti využitia halucinogénov v medicíne podľa neho odborníci na Slovensku sledujú.

Vo svete sa podľa Okruhlicu realizujú výskumy o využití halucinogénov na liečbu depresie, úzkosti, alkoholizmu, nikotizmu, ale aj postraumatickej stresovej či obsesívno-kompulzívnej poruchy. Ako však podotkol, výskumy sú finančne náročné a stále sa nevie o potenciálnych dlhodobých účinkoch halucinogénov na organizmus. "Len čo bude takýto liek vyvinutý a bude to preverené, v akom dávkovaní, v akom množstve, tak, samozrejme, keď to bude účinné, som presvedčený o tom, že to bude u nás zaregistrované," dodal.

Podľa slov odborníka sa málo hovorí o negatívnych rizikách užívania halucinogénov, ktoré môžu vzniknúť pri laickom experimentálnom užívaní. "Väčšinou sa hovorí o takých tých zážitkoch mystických a euforizujúcich," priblížil Okruhlica s tým, že rizikami môžu byť akútne panické reakcie, sebapoškodzovanie, paranoje či obnovenie traumatizujúceho zážitku.

Okruhlica upozornil, že po požití halucinogénnej látky môže dôjsť aj k zmene osobnosti jedinca či hyperspirtualite. "To sú tie dôvody, prečo sa nepodarilo zatiaľ preukázať nejakú možnosť ich naozaj regulárneho medicínskeho použitia, takže nikde vo svete nie je žiadny halucinogén schválený na použitie v medicíne ako liek," podotkol.

Pripomenul tiež, že všetky látky zo skupiny halucinogénov, kde sa dodatočne vedecky overili poznatky o ich liečebnom účinku, sú na Slovensku dostupné. Ako príklad uviedol ketamín, ktorý sa využíva pri liečbe ťažkých depresívnych stavov či v anestézii. Využívanou látkou je aj dextrometrofan, ktorý sa využíva pri ťažkostiach s dýchaním.