Bratislava 24. septembra (OTS) - Viera, láska, nádej. Čítame pri vstupe do budovy s názvom Centrum Svetielko. A presne to je to, čo centrum dáva. Vieru v kvalitnejší život, nádej pre pohyb, osamostatňovanie a najmä lásku. Centrum Svetielko už trinásť rokov pomáha napredovať deťom s ťažkým hendikepom. Pôsobí v troch slovenských mestách Bratislave, Trenčíne a Prešove. Aktuálne plánuje otvoriť novú štvrtú pobočku v Žiline, kde veľmi chýba takáto služba a pomoc. Pre podporu vytvorili aj výzvu na darcovskom portáli ludialudom.sk. Boli sme sa pozrieť, ako to u nich vyzerá. GABRIELA LAURENČÍKOVÁ pôsobí v Centre Svetielko v Trenčíne tretí rok ako fyzioterapeutka. Hovorí, že v trenčianskom tíme ich pracuje osem, okrem šiestich fyzioterapeutov aj koordinátorka centra, psychologička a logopedička.

Terapie či rehabilitácie. Čo u vás deti nájdu a kto k vám chodieva?

V Centre Svetielko máme rôzne terapie a metódy pre deti s neurologickými poruchami, ale aj širokú ponuku elektroliečby, ako napríklad ultrazvuk, biolampu, rebox či kryoterapiu. Ponukáme aj oxygenoterapiu, čo je liečba kyslíkom, ktorá okysličí celý organizmus, tým pádom ho prekrví a podporuje urýchlenie regenerácie. Naša ponuka služieb je naozaj rozsiahla a snažíme sa o komplexnú starostlivosť dieťaťa. Okrem fyzioterapeutov u nás pôsobí aj logopedička, ktorá pracuje na rozvoji reči a orofaciálnej stimulácii, či psychologička, ktorá používa tréningovú metódu Neurofeedback na zlepšenie fungovania mozgu. Chodia k nám detičky s rôznymi hendikepmi, napríklad deti s Detskou mozgovou obrnou, s Downovým syndrómom ,s poruchou autistického spektra a ďalšími neurologickými či genetickými ochoreniami.



Odkiaľ k vám deti prichádzajú, asi nie sú len z Trenčína?

Máte pravdu, nie sú len z Trenčína. Deti k nám prichádzajú z celého Slovenska či zo zahraničia. Deti k nám chodia buď na pravidelné cvičenie niekoľkokrát do týždňa alebo na intenzívne rehabilitačné pobyty, ktoré trvajú niekoľko týždňov. V blízkosti centra je dostupné aj ubytovanie. V rámci pobytov deti cvičia každý deň. Súčasťou pobytového balíčka sú aj podporné terapie - logopédia, neurofeedback alebo Snoezelen.

Neurofeedback, čo si pod tým môžeme predstaviť

Neurofeedback nazývaný aj EEG Biofeedback je tréningová metóda využívajúca biologickú spätnú väzbu, čiže feedback a signály elektrickej aktivity mozgu na zlepšenie a optimalizovanie fungovania mozgu. Neurofeedback nášmu mozgu nastaví pomyselné zrkadlo a umožní nám trénovať tú mozgovú aktivitu, ktorú potrebujeme posilniť. Teda vieme cielene nastaviť tréningy na podporu reči, sústredenia, potlačenie stresu a úzkostí či poruchy spánku alebo učenia.



Chodia k vám deti aj špeciálne napríklad len na túto tréningovú metódu?

Áno, chodia. Klientmi tejto tréningovej metódy sú i deti bez telesného postihnutia, a teda rehabilitácie nie sú pre nich prioritou. Predovšetkým klientom s poruchou autistického spektra dokáže byť v mnohých oblastiach nápomocná, rovnako tak klientom s poruchami učenia či inými špecifickými poruchami a potrebami.

V centre pracujete ako fyzioterapeutka, ako rehabilitujete s deťmi?

V našom centre využívame rôzne rehabilitačné metódy, tou hlavnou je TheraSuit metóda, ktorej súčasťou je špeciálny „kozmický“ oblek. Tento oblek je neurostimulačný pre liečbu detí s neurologickými poruchami. Dieťaťu umožňuje nácvik správnych pohybov aktívnym využívaním všetkých svalových skupín. Obsahuje gumičky, ktoré prispôsobíme dieťaťu presne podľa toho, ktoré svaly chceme stimulovať a posilniť. V rámci tejto metódy využívame aj terapeutickú klietku, v ktorej dokážeme postaviť aj deti, ktoré samostatne nevedia stáť, dokonca s nimi vieme pomocou špeciálneho opasku a laniek nacvičovať chôdzu či robiť rôzne náročnejšie cvičenia.

Vidíte na deťoch posuny, zmeny, ako na ne vplýva cvičenie?

Samozrejme, že vidíme posuny, z ktorých sa vždy veľmi tešíme. Myslím, že práve to je na našej práci to najkrajšie, keď vidíme pokroky našich detí, a vieme, že naša práca má zmysel. Je naozaj viditeľné ak dieťa cvičí pravidelne a dlhodobo, vtedy to má ten najžiadanejší efekt a dieťa napreduje. Deti aj rodičov vedieme k tomu, aby sa cvičeniu venovali aj doma a aby pohyb brali ako súčasť ich života. Snažíme sa vytvárať rodinné prostredie, v ktorom sa deti cítia príjemne, povedala by som ako doma. My sme vlastne ich kamaráti, a myslím, že to má veľký vplyv nie len na ich telo, ale aj na dušu.



Bolí to, alebo je cvičenie aj prevencia voči bolesti?

Občasný plač alebo krik môže pôsobiť, že cvičenie bolí, ale väčšina detí má len strach, čo sa s nimi bude diať a nevedia prečo im niekto hýbe s ich rukami či nohami, a to ich samozrejme znervózňuje. Časom sa naučia kam idú, za kým a čo sa bude diať, adaptujú sa a sú viac pokojné, dokonca sa k nám tešia. S deťmi u nás prebieha rehabilitácia formou hry, a tak to neberú ako niečo, čo musia, ale niečo čo ich baví. Na druhej strane naťahovanie svalov, ktoré je súčasťou rozcvičky pred cvičením nie je najpríjemnejšie. Predstavte si to ako keď si my dospelí robíme stretching- sval sa naťahuje a cítime ťah, ktorý je nepríjemný, ale my vieme prečo to tak je, no deti si to nevedia odvôvodniť . Avšak táto prevencia je dôležitá voči skracovaniu svalov, kontraktúram a možným deformitám kĺbov.

Takže je to každodenná dlhodobá práca.

Áno, je to každodenná práca, a to hlavne pre rodičov. Ich starostlivosť funguje 24/7, a preto sa aj my snažíme deti viesť ku samostatnosti, aby vedeli rodičom, čo najviac pomôcť. U nás je veľkou prioritou podporiť plný potenciál dieťaťa, aby dokázalo využiť svoje schopnosti na maximum. A to napríklad aj pri veciach, ktoré sa nám zdajú ako samozrejmosť – posadiť sa, postaviť sa, presunúť sa či už na vozíku alebo na barličkách, ísť na toaletu. Keďže cvičiť každý jeden deň v rehabilitačnom centre nie je ani z časového ani z finančného hľadiska možné, často musia rodičia cvičiť s deťmi aj doma. Aj keď je to veľmi náročné, najlepšia motivácia je keď rodičia vidia, že to funguje a každodenné cvičenie prináša výsledky.



Mali ste taký prípad, že dieťa, kde ste to nepredpokladali, sa napríklad naučilo chodiť?

Najviac pozorovateľné pokroky sú pri najmenších klientoch. V súčasnej dobe navštevuje naše centrum klientka s diagnózou detská mozgová obrna, ktorej hybnosť bola na začiatku veľmi obmedzená. Práve intenzívna dvojročná práca sa nám začína vyplácať a v súčasnej dobe klientka začína robiť prvé kroky. Hoci ešte nie sú dokonalé, no pravidelným tréningom a podporou najbližších sa dokážeme posunúť ďalej. Už len ten pocit, že chodí je pre ňu, ale aj pre nás neopísateľný.

Cvičenie im teda mení život, no čo ak na to rodičia nemajú alebo sa tomu nevenujú.

Veľa krát cvičenie mení život, a aj pri diagnózach, kde mali lekári úplne inú prognózu sa nám podaril „zázrak“. Myslím si, že vždy treba hľadať cesty, ako sa to dá a nie výhovorky ako sa to nedá. A dnes je naozaj množstvo možností, ako získať financie, či už pomocou 2% z daní, rôznych zbierok či výziev, len musí byť rodič aktívny a hľadať. Aj keď viem, že prídu dni, kedy už je človek unavený a nevládze, chcela by som rodičov podporiť, aby sa nevzdávali a bojovali ďalej.

Všetky vaše prístrojesú veľmi drahé, vďaka čomu fungujete vy a čo vám pomáha s otvorením novej pobočky Centra Svetielko Žilina?

Naša pani riaditeľka robí všetko pre to, aby sme deťom vedeli zabezpečiť kvalitné a moderné prostredie na cvičenie. Financie získavame z 2% z daní, z grantov a dotácií a v neposlednom rade sme nezisková organizácia, čiže všetko, čo sa zarobí, investujeme do ďalších prístrojov a pomôcok. Vždy u nás nájdete ďalšie a ďalšie novinky. Tak isto sa investuje do vzdelávania našich terapeutov, keďže doba ide stále dopredu, nepoľavuje ani vo vzdelávaní.

A čo rodičia, ako si financujú cvičenie, terapie u vás?

Centrum nemá zmluvy s poisťovňami, čiže rodičia sú samoplatcovia. Je to teda samozrejme otázka možností rodičov, finančných aj časových, či cvičenia platia, alebo im pomáhajú napríklad 2% z dane, či rôzne zbierky, výzvy.

Aké veľké, alebo deti v akom veku k vám chodia?

Chodia k nám deti od narodenia až po mládež, ale tak isto tu máme aj pár dospelých. Väčšina z nich k nám začala chodiť, keď sa centrum otvorilo a ešte stále u nás cvičia, čiže to sú vlastne naše odrastené deti (úsmev). V rámci možností pomáhame aj dospelým klientom, ktorí sú po cievnej mozgovej príhode, alebo majú diagnostikovanú sklerózu multiplex a podobne.


Koľko detí k vám chodieva, je to iné v lete a iné cez školský rok?

Počas prázdnin máme,dá sa povedať, takú sezónu, deti nemajú školu, nevynechávajú učenie a môžu sa venovať naplno cvičeniu. Vtedy k nám pricestujú klienti aj z väčšej diaľky, ktorí počas roka cvičia niekde bližšie domova, no prázdniny trávia pravidelne u nás. Niektoré deti majú naopak prestávku a majú prázdniny aj od cvičenia. A niektoré majú intenzívny rehabilitačný režim počas celého roka. Celkovo sa u nás vymení okolo 50 detí týždenne.

Zhovárala sa: Lucia Marcinátová