Pacienti boli najčastejšie hospitalizovaní pre srdcové zlyhanie (22.077), mozgový infarkt (19.543) a akútny infarkt myokardu (13.676).
Autor TASR
Bratislava 28. decembra (TASR) - Počet úmrtí na infarkt vlani stúpol. V roku 2020 bolo obetí 2209, zatiaľ čo v roku 2021 ich bolo 2453. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).
"Päťročný klesajúci trend počtu obetí infarktov zastavil rok 2021, keď vyskočil počet úmrtí na infarkt nielen medziročne, ale presiahol aj údaje z roka 2018," priblížila hovorkyňa NCZI Veronika Daničová.
Srdcovocievne ochorenia sú dlhodobo najčastejšou príčinou hospitalizácií, vlani ich bolo 137.673. Z celkového počtu hospitalizácií tvorili choroby obehovej sústavy 14,6 percenta. "Počet hospitalizácií na srdcové zlyhanie, cievne choroby mozgu, ako aj na ischemické choroby srdca v prepočte na počet obyvateľov od roku 2014 kontinuálne klesá," doplnila Daničová.
Pacienti boli najčastejšie hospitalizovaní pre srdcové zlyhanie (22.077), mozgový infarkt (19.543) a akútny infarkt myokardu (13.676). Osoby so srdcovocievnymi chorobami mali najvyšší priemerný vek spomedzi hospitalizovaných, a to 68,1 roka.
"Päťročný klesajúci trend počtu obetí infarktov zastavil rok 2021, keď vyskočil počet úmrtí na infarkt nielen medziročne, ale presiahol aj údaje z roka 2018," priblížila hovorkyňa NCZI Veronika Daničová.
Srdcovocievne ochorenia sú dlhodobo najčastejšou príčinou hospitalizácií, vlani ich bolo 137.673. Z celkového počtu hospitalizácií tvorili choroby obehovej sústavy 14,6 percenta. "Počet hospitalizácií na srdcové zlyhanie, cievne choroby mozgu, ako aj na ischemické choroby srdca v prepočte na počet obyvateľov od roku 2014 kontinuálne klesá," doplnila Daničová.
Pacienti boli najčastejšie hospitalizovaní pre srdcové zlyhanie (22.077), mozgový infarkt (19.543) a akútny infarkt myokardu (13.676). Osoby so srdcovocievnymi chorobami mali najvyšší priemerný vek spomedzi hospitalizovaných, a to 68,1 roka.