Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku sa podľa SKS za posledné roky podarilo znížiť nemocničnú úmrtnosť po infarkte myokardu na 4,5 percenta.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) - Po infarkte zomrie na Slovensku do jedného roka každý siedmy pacient, problémom je nedostatočná pohospitalizačná starostlivosť. Zvrátiť by to mohol pilotný program zameraný na ambulantnú starostlivosť, ktorý pripravili Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR a Slovenská kardiologická spoločnosť (SKS).
Na Slovensku sa podľa SKS za posledné roky podarilo znížiť nemocničnú úmrtnosť po infarkte myokardu na 4,5 percenta. Krajina však zlyháva v pohospitalizačnej starostlivosti aj v edukácii pacientov. "Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte myokardu systematicky sledovaný v rámci ambulantnej starostlivosti, z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode," vysvetlila Eva Goncalvesová, prezidentka SKS a prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Kvalitná ambulantná starostlivosť by podľa nej zabezpečila lepšiu prognózu pacientov, alebo by pomohla predísť opakovaným srdcovým príhodám. "Aktuálne sa však pacient v systéme pohospitalizačnej starostlivosti stráca, keďže napríklad na termín k ambulantnému kardiológovi čaká v niektorých regiónoch Slovenska aj pol roka," dodala Goncalvesová.
Nový program intenzifikovanej ambulantnej starostlivosti má za cieľ zlepšiť prechod pacienta z nemocnice do prostredia ambulantnej starostlivosti a znížiť úmrtnosť. "Pacienti budú absolvovať častejšie kontroly a špecializované vyšetrenia, pričom sledovať budeme najmä rizikové faktory, ako LDL cholesterol, vysoký tlak, diabetes, ale aj obezitu, jeho životosprávu a zlozvyky, ako je napríklad fajčenie," priblížila Ivana Šoóšová, primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Bratislava. Súčasťou programu bude aj poradenstvo v oblasti zdravej výživy a pohybovej aktivity.
Projekt sa bude pilotne realizovať v rámci troch ústavov srdcovo-cievnych chorôb – NÚSCH, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. "Program bude priebežne vyhodnocovaný z pohľadu efektivity a neskôr by mohol byť rozšírený do všetkých kardiocentier na Slovensku," doplnil podpredseda predstavenstva VÚSCH Martin Studenčan.
Podľa štátneho tajomníka rezortu zdravotníctva Róberta Babeľu ide o akútny problém nielen z pohľadu medicíny, ale aj ekonomiky. "Zdravotné poisťovne vynakladajú ročne na liečbu infarktu myokardu približne 30 miliónov eur. Významným nepriamym nákladom je práceneschopnosť a invalidita, ktoré nás pri ischemickej chorobe srdce ročne stoja 18 miliónov eur," ozrejmil. Ak nedôjde k zmene, náklady spojené s ischemickou chorobou srdca a aj infarktom by sa podľa neho mohli vyšplhať na 171 miliónov ročne.
Na Slovensku sa podľa SKS za posledné roky podarilo znížiť nemocničnú úmrtnosť po infarkte myokardu na 4,5 percenta. Krajina však zlyháva v pohospitalizačnej starostlivosti aj v edukácii pacientov. "Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte myokardu systematicky sledovaný v rámci ambulantnej starostlivosti, z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode," vysvetlila Eva Goncalvesová, prezidentka SKS a prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Kvalitná ambulantná starostlivosť by podľa nej zabezpečila lepšiu prognózu pacientov, alebo by pomohla predísť opakovaným srdcovým príhodám. "Aktuálne sa však pacient v systéme pohospitalizačnej starostlivosti stráca, keďže napríklad na termín k ambulantnému kardiológovi čaká v niektorých regiónoch Slovenska aj pol roka," dodala Goncalvesová.
Nový program intenzifikovanej ambulantnej starostlivosti má za cieľ zlepšiť prechod pacienta z nemocnice do prostredia ambulantnej starostlivosti a znížiť úmrtnosť. "Pacienti budú absolvovať častejšie kontroly a špecializované vyšetrenia, pričom sledovať budeme najmä rizikové faktory, ako LDL cholesterol, vysoký tlak, diabetes, ale aj obezitu, jeho životosprávu a zlozvyky, ako je napríklad fajčenie," priblížila Ivana Šoóšová, primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Bratislava. Súčasťou programu bude aj poradenstvo v oblasti zdravej výživy a pohybovej aktivity.
Projekt sa bude pilotne realizovať v rámci troch ústavov srdcovo-cievnych chorôb – NÚSCH, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. "Program bude priebežne vyhodnocovaný z pohľadu efektivity a neskôr by mohol byť rozšírený do všetkých kardiocentier na Slovensku," doplnil podpredseda predstavenstva VÚSCH Martin Studenčan.
Podľa štátneho tajomníka rezortu zdravotníctva Róberta Babeľu ide o akútny problém nielen z pohľadu medicíny, ale aj ekonomiky. "Zdravotné poisťovne vynakladajú ročne na liečbu infarktu myokardu približne 30 miliónov eur. Významným nepriamym nákladom je práceneschopnosť a invalidita, ktoré nás pri ischemickej chorobe srdce ročne stoja 18 miliónov eur," ozrejmil. Ak nedôjde k zmene, náklady spojené s ischemickou chorobou srdca a aj infarktom by sa podľa neho mohli vyšplhať na 171 miliónov ročne.
