80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Parazitologička podotkla, že v prípade alveolárnej echinokokózy u ľudí sa o sezónnom výskyte nedá hovoriť, prípady sa objavujú v priebehu celého roka.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Výskyt pásomnice líščej (Echinococcus multilocularis), ktorá u človeka spôsobuje závažné parazitárne ochorenie pečene, známe ako alveolárna echinokokóza, je najvyšší v okresoch na severe Slovenska. Za najviac rizikové sú považované najmä okresy Martin, Ružomberok, Tvrdošín či Prešov. Pomerne často bola táto pásomnica zaznamenaná aj u líšok vo Vysokých Tatrách. Pre TASR to uviedla Daniela Antolová z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
„V týchto oblastiach je nakazených viac líšok a odtiaľ aj pochádza najviac pacientov s alveolárnou echinokokózou. Vajíčka ostávajú v prostredí infekčné až dva roky, ale najviac im vyhovuje chladné a vlhké prostredie, ktoré je viac typické pre severné Slovensko,“ špecifikovala Antolová. Dlhodobo je výskyt pásomnice najvyšší u líšok v okresoch severného Slovenska, kde dosahuje až 40-50 percent a v niektorých okresoch (Martin, Ružomberok, Tvrdošín) dokonca presiahol 60 percent. Odborníčka dodala, že horúce a suché prostredie vajíčka devitalizuje, preto je aj výskyt pásomnice nižší na juhu Slovenska.
Parazitologička podotkla, že v prípade alveolárnej echinokokózy u ľudí sa o sezónnom výskyte nedá hovoriť, prípady sa objavujú v priebehu celého roka. „Aj keď je pravdepodobné, že sa pacienti nakazili skôr na jar alebo na jeseň, inkubačná doba ochorenia je veľmi dlhá a preto sa ´noví´ pacienti objavujú priebežne,“ ozrejmila.
Pripomenula, že najčastejším hostiteľom pásomnice líščej je líška hrdzavá, preto boli na Slovensku realizované rozsiahle prieskumy, v rámci ktorých bolo vyšetrených viac ako 5000 líšok zo všetkých okresov Slovenska. Výskum, ktorý realizovala Martina Miterpáková z Parazitologického ústavu SAV, ukázal, že priemerný výskyt E. multilocularis dosiahol 30 percent. „Pričom na jednu líšku pripadalo v priemere až 1777 pásomníc a ich počet sa pritom pohyboval v rozpätí 1 až 245.000 pásomníc na zviera,“ priblížila Antolová.
Vysvetlila, že líšky a iné mäsožravce sa nakazia po zožratí infikovaného medzihostiteľa, ktorým sú najčastejšie drobné hlodavce. U tých sa na pečeni tvoria cysty, podobne ako u ľudí. Zdôraznila, že u psov je výskyt parazita zriedkavý. „Je to najmä preto, že pes sa môže nakaziť iba po skonzumovaní nakazeného medzihostiteľa pásomnice. Ak teda pes neloví alebo nekonzumuje hlodavce, je takmer vylúčené, že sa nakazí,“ konštatovala.
Alveolárna echinokokóza je zriedkavé, ale závažné parazitárne ochorenie pečene, ktoré spôsobuje pásomnica líščia. V pečeni vytvára agresívne cystické útvary, ktoré môžu prerastať do okolia a poškodzovať tkanivo, dokonca aj metastázovať do iných orgánov. Človek sa nakazí po náhodnom požití vajíčok, napríklad pri práci s kontaminovanou pôdou, po konzumácii neumytého ovocia či zeleniny (najčastejšie lesných plodov) kontaminovaných pôdou obsahujúcou vajíčka parazita.
„V týchto oblastiach je nakazených viac líšok a odtiaľ aj pochádza najviac pacientov s alveolárnou echinokokózou. Vajíčka ostávajú v prostredí infekčné až dva roky, ale najviac im vyhovuje chladné a vlhké prostredie, ktoré je viac typické pre severné Slovensko,“ špecifikovala Antolová. Dlhodobo je výskyt pásomnice najvyšší u líšok v okresoch severného Slovenska, kde dosahuje až 40-50 percent a v niektorých okresoch (Martin, Ružomberok, Tvrdošín) dokonca presiahol 60 percent. Odborníčka dodala, že horúce a suché prostredie vajíčka devitalizuje, preto je aj výskyt pásomnice nižší na juhu Slovenska.
Parazitologička podotkla, že v prípade alveolárnej echinokokózy u ľudí sa o sezónnom výskyte nedá hovoriť, prípady sa objavujú v priebehu celého roka. „Aj keď je pravdepodobné, že sa pacienti nakazili skôr na jar alebo na jeseň, inkubačná doba ochorenia je veľmi dlhá a preto sa ´noví´ pacienti objavujú priebežne,“ ozrejmila.
Pripomenula, že najčastejším hostiteľom pásomnice líščej je líška hrdzavá, preto boli na Slovensku realizované rozsiahle prieskumy, v rámci ktorých bolo vyšetrených viac ako 5000 líšok zo všetkých okresov Slovenska. Výskum, ktorý realizovala Martina Miterpáková z Parazitologického ústavu SAV, ukázal, že priemerný výskyt E. multilocularis dosiahol 30 percent. „Pričom na jednu líšku pripadalo v priemere až 1777 pásomníc a ich počet sa pritom pohyboval v rozpätí 1 až 245.000 pásomníc na zviera,“ priblížila Antolová.
Vysvetlila, že líšky a iné mäsožravce sa nakazia po zožratí infikovaného medzihostiteľa, ktorým sú najčastejšie drobné hlodavce. U tých sa na pečeni tvoria cysty, podobne ako u ľudí. Zdôraznila, že u psov je výskyt parazita zriedkavý. „Je to najmä preto, že pes sa môže nakaziť iba po skonzumovaní nakazeného medzihostiteľa pásomnice. Ak teda pes neloví alebo nekonzumuje hlodavce, je takmer vylúčené, že sa nakazí,“ konštatovala.
Alveolárna echinokokóza je zriedkavé, ale závažné parazitárne ochorenie pečene, ktoré spôsobuje pásomnica líščia. V pečeni vytvára agresívne cystické útvary, ktoré môžu prerastať do okolia a poškodzovať tkanivo, dokonca aj metastázovať do iných orgánov. Človek sa nakazí po náhodnom požití vajíčok, napríklad pri práci s kontaminovanou pôdou, po konzumácii neumytého ovocia či zeleniny (najčastejšie lesných plodov) kontaminovaných pôdou obsahujúcou vajíčka parazita.
