Liga poukázala na to, že deti z rozvedených rodín majú oproti rovesníkom z tých nerozvedených viac problémov, no väčšinu z nich musia prekonávať už pred rozvodom.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Deti môžu zažiť plnohodnotné detstvo a dospievanie aj v neúplnej rodine. Inštitút manželstva nie je sám o sebe zárukou šťastného detstva. Pripomenula to Liga za duševné zdravie (LDZ) s tým, že často sa rodina po rozvode nepovažuje za normálnu a zvyknú sa zdôrazňovať iba negatívne účinky.
"Často je pre duševné zdravie dieťaťa oveľa prospešnejšie žiť v 'neúplnej rodine', kde panuje pokoj, ako byť súčasťou 'kompletnej rodiny' v ktorej sú denne prítomné nepokoj, nervozita, agresia či dokonca násilie," poznamenala na sociálnej sieti.
Liga poukázala na to, že deti z rozvedených rodín majú oproti rovesníkom z tých nerozvedených viac problémov, no väčšinu z nich musia prekonávať už pred rozvodom. "Ukázalo sa, že kľúčovou príčinou ich ťažkostí bol najmä pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu," podotkla. Rada o zotrvaní v partnerstve kvôli deťom tak podľa nej nemusí byť najšťastnejšou.
Pripomenula, že deti prežívajú rozvod v každom veku iným spôsobom. Tie v predškolskom veku často reagujú regresným správaním, napríklad cmúľaním palca, nočným pomočovaním, ale aj výbuchmi hnevu. Mladší školáci zase môžu podľa odborníkov upadať do smútku. "Deti nad osem rokov sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi," ozrejmili. Chlapci a dievčatá v adolescentnom a predpubertálnom veku zase môžu na rozvod podľa nich reagovať úzkostnými a depresívnymi stavmi či vzdorom voči autoritám.
"Často je pre duševné zdravie dieťaťa oveľa prospešnejšie žiť v 'neúplnej rodine', kde panuje pokoj, ako byť súčasťou 'kompletnej rodiny' v ktorej sú denne prítomné nepokoj, nervozita, agresia či dokonca násilie," poznamenala na sociálnej sieti.
Liga poukázala na to, že deti z rozvedených rodín majú oproti rovesníkom z tých nerozvedených viac problémov, no väčšinu z nich musia prekonávať už pred rozvodom. "Ukázalo sa, že kľúčovou príčinou ich ťažkostí bol najmä pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu," podotkla. Rada o zotrvaní v partnerstve kvôli deťom tak podľa nej nemusí byť najšťastnejšou.
Pripomenula, že deti prežívajú rozvod v každom veku iným spôsobom. Tie v predškolskom veku často reagujú regresným správaním, napríklad cmúľaním palca, nočným pomočovaním, ale aj výbuchmi hnevu. Mladší školáci zase môžu podľa odborníkov upadať do smútku. "Deti nad osem rokov sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi," ozrejmili. Chlapci a dievčatá v adolescentnom a predpubertálnom veku zase môžu na rozvod podľa nich reagovať úzkostnými a depresívnymi stavmi či vzdorom voči autoritám.