Jeseň prináša každoročné posunutie ručičiek hodín, pretože sa prechádza z letného času na zimný. Tým, že spíme o hodinu menej, dochádza k narušeniu denného biorytmu, čo negatívne vplýva na ľudský organizmus. Posun času horšie vnímajú citlivejší jedinci, deti, ľudia s vyšším vekom či niektorými ochoreniami. Spolu s Tatianou Kocúrkovou, farmaceutickou laborantkou z lekárne Dr. Max v Žiline, sme sa pozreli na to, aké problémy posun času prináša.
Autor OTS
Bratislava 27. októbra (OTS) - Vedeli ste, že v krajinách Európskej únie malo striedanie letného a zimného času skončiť do roku 2027? Dôvodom tohto kroku mal byť negatívny vplyv na zdravie, ale tiež aj energetická efektívnosť. Posun času prináša rad potenciálnych negatívnych účinkov, akými sú napríklad priberanie, oslabená imunita, problémy so spánkom, depresie či strata energie.
Pozor na rozladené biologické hodiny
Každý človek má tzv. vnútorné alebo biologické hodiny a väčšina z nás funguje na báze istých vnútorných cyklov, ktoré sa pravidelne opakujú – spánok, vstávanie, jedenie, čas ostražitosti, oddych, útlm a pod. Odborne sa našim biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus alebo cyklus či biorytmus. „Ide vlastne o adaptáciu nášho tela na pravidelne sa opakujúce okolnosti. Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych,“ vysvetľuje Tatiana Kocúrková. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly.
Foto: Unsplash.com/ Gregory Pappas
Zmeny v biologických hodinách môžu ovplyvniť aj hormonálne hladiny, napríklad kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu stresu a spánku. „Prílišné zmeny v týchto hladinách môžu prispieť k zvýšeniu rizika srdcových ochorení, cukrovky a dokonca aj k depresii. Ak sú biologické hodiny v súlade s podmienkami prostredia, máme dobrú náladu, sme výkonnejší, lepšie odolávame chorobám a máme kvalitnejší spánok. A naopak, ak sa biologické rytmy rozladia, či už navzájom v rôznych orgánoch alebo vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, je problém najskôr so spánkom, neskôr s výkonnosťou a môže to vyústiť až k rôznym, najmä civilizačným ochoreniam,“ pokračuje farmaceutická laborantka. Náš organizmus dokáže vyviesť z rovnováhy aj jedna hodina a hoci je negatívnych vplyvov viacero, všetky sa točia okolo zmeny pravidelnosti nášho biologického rytmu.
Foto: Unsplash.com/Kate Stone Matheson
Problémy so spánkom
Je pre nás zdravé a najprirodzenejšie, ak sa prebúdzame do ranného svetla a ideme spať za tmy, dodržiavame spánkový režim, chodíme spať v rovnakú hodinu a v rovnakú hodinu vstávame. Pri zmene času je tento režim narušený. „Dôvodom je aj fakt, že organizmus začína približne po 21.00 hod. vylučovať spánkový hormón melatonín. Tento hormón podporuje spánok a pomáha nášmu telu uvoľniť sa a pripraviť sa na spanie. Zmeny času môžu rozhádzať našu spánkovú rutinu, spôsobiť problémy so spánkom a narúšať náš biorytmus, čo môže byť sprevádzané ospalosťou, únavou, ale napríklad aj dezorientáciou,“ hovorí Tatiana Kocúrková. Zmena času zvyčajne veľmi negatívne vplýva aj na pozornosť a koncentráciu, čo môže byť do značnej miery spôsobené práve problémami so spánkom. Znížená pozornosť je častou príčinou rôznych úrazov, predovšetkým pracovných a môže zvyšovať aj nehodovosť na cestách. V zime sa zotmie rýchlejšie, do práce ideme pod svetlom lámp a rovnako sa aj vraciame. Mnohým to na nálade nepridá.
Foto: Unsplash.com/Emma Simpson
Dodržiavajte zdravý životný štýl
Náš cirkadiánny rytmus do istej miery podmieňuje aj to, kedy pociťujeme hlad. Posun času môže rozhodiť naše biologické hodiny natoľko, že sa nám zmenia aj tieto návyky. Vynecháme obed, lebo vtedy ešte nie sme hladní a kompenzujeme si to prejedaním sa v neskoršej hodine. Alebo pridáme nejaké jedlo navyše ešte behom dňa, no váha ide nahor a nevieme prečo. Veď k zásadnej zmene nedošlo – navonok nie, ale náš biorytmus bol vychýlený.
Pri rozhádzanom biorytmuse je najdôležitejší dobrý spánok, ku ktorému prispieva aj mnoho faktorov vrátane pravidelného cvičenia a športu. Z pohybu postačí 30-minútová chôdza, joga alebo fitnes tréning. Dôležitý je taktiež zdravý životný štýl. „Alkohol narúša tzv. REM fázu spánku, čo je snová fáza nutná pre našu regeneráciu. Je potrebné odložiť všetky elektronické zariadenia, ktoré pútajú pozornosť a nevieme sa potom zrelaxovať, lebo nás stále niečo vyrušuje. Nesmie chýbať pohodlná posteľ s tvrdším matracom a chladnejšia tmavá miestnosť, pretože melatonín, spánkový hormón, je produkovaný epifýzou výhradne v tme,“ objasňuje farmaceutická laborantka.
Foto: Unsplash.com/David Mao
Mali by ste si dopriať zdravú a pravidelnú stravu, obmedziť jednoduché sacharidy a nenasýtené mastné kyseliny, zaradiť do jedálnička viac ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov, kvalitné tuky a bielkoviny. Pri zmene času môžu byť nápomocné aj niektoré výživové doplnky, a to hlavne už vyššie spomínaný melatonín, ale aj bylinné preparáty s obsahom valeriány, chmeľu, medovky či materinej dúšky. „Vhodná je aj aromaterapia, hlavne levanduľová silica alebo olej a taktiež teplý kúpeľ s obsahom levanduľovej soli. V jesenných dňoch by sme nemali zabúdať ani na posilňovanie imunity, na to nám dobré poslúži vitamín C, D, zinok, výťažky z hlivy ustricovej, betaglukán, kolostrum, omega 3 mastné kyseliny,“ uzatvára farmaceutická laborantka.
Pozor na rozladené biologické hodiny
Každý človek má tzv. vnútorné alebo biologické hodiny a väčšina z nás funguje na báze istých vnútorných cyklov, ktoré sa pravidelne opakujú – spánok, vstávanie, jedenie, čas ostražitosti, oddych, útlm a pod. Odborne sa našim biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus alebo cyklus či biorytmus. „Ide vlastne o adaptáciu nášho tela na pravidelne sa opakujúce okolnosti. Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych,“ vysvetľuje Tatiana Kocúrková. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly.
Foto: Unsplash.com/ Gregory Pappas
Zmeny v biologických hodinách môžu ovplyvniť aj hormonálne hladiny, napríklad kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu stresu a spánku. „Prílišné zmeny v týchto hladinách môžu prispieť k zvýšeniu rizika srdcových ochorení, cukrovky a dokonca aj k depresii. Ak sú biologické hodiny v súlade s podmienkami prostredia, máme dobrú náladu, sme výkonnejší, lepšie odolávame chorobám a máme kvalitnejší spánok. A naopak, ak sa biologické rytmy rozladia, či už navzájom v rôznych orgánoch alebo vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, je problém najskôr so spánkom, neskôr s výkonnosťou a môže to vyústiť až k rôznym, najmä civilizačným ochoreniam,“ pokračuje farmaceutická laborantka. Náš organizmus dokáže vyviesť z rovnováhy aj jedna hodina a hoci je negatívnych vplyvov viacero, všetky sa točia okolo zmeny pravidelnosti nášho biologického rytmu.
Foto: Unsplash.com/Kate Stone Matheson
Problémy so spánkom
Je pre nás zdravé a najprirodzenejšie, ak sa prebúdzame do ranného svetla a ideme spať za tmy, dodržiavame spánkový režim, chodíme spať v rovnakú hodinu a v rovnakú hodinu vstávame. Pri zmene času je tento režim narušený. „Dôvodom je aj fakt, že organizmus začína približne po 21.00 hod. vylučovať spánkový hormón melatonín. Tento hormón podporuje spánok a pomáha nášmu telu uvoľniť sa a pripraviť sa na spanie. Zmeny času môžu rozhádzať našu spánkovú rutinu, spôsobiť problémy so spánkom a narúšať náš biorytmus, čo môže byť sprevádzané ospalosťou, únavou, ale napríklad aj dezorientáciou,“ hovorí Tatiana Kocúrková. Zmena času zvyčajne veľmi negatívne vplýva aj na pozornosť a koncentráciu, čo môže byť do značnej miery spôsobené práve problémami so spánkom. Znížená pozornosť je častou príčinou rôznych úrazov, predovšetkým pracovných a môže zvyšovať aj nehodovosť na cestách. V zime sa zotmie rýchlejšie, do práce ideme pod svetlom lámp a rovnako sa aj vraciame. Mnohým to na nálade nepridá.
Foto: Unsplash.com/Emma Simpson
Dodržiavajte zdravý životný štýl
Náš cirkadiánny rytmus do istej miery podmieňuje aj to, kedy pociťujeme hlad. Posun času môže rozhodiť naše biologické hodiny natoľko, že sa nám zmenia aj tieto návyky. Vynecháme obed, lebo vtedy ešte nie sme hladní a kompenzujeme si to prejedaním sa v neskoršej hodine. Alebo pridáme nejaké jedlo navyše ešte behom dňa, no váha ide nahor a nevieme prečo. Veď k zásadnej zmene nedošlo – navonok nie, ale náš biorytmus bol vychýlený.
Pri rozhádzanom biorytmuse je najdôležitejší dobrý spánok, ku ktorému prispieva aj mnoho faktorov vrátane pravidelného cvičenia a športu. Z pohybu postačí 30-minútová chôdza, joga alebo fitnes tréning. Dôležitý je taktiež zdravý životný štýl. „Alkohol narúša tzv. REM fázu spánku, čo je snová fáza nutná pre našu regeneráciu. Je potrebné odložiť všetky elektronické zariadenia, ktoré pútajú pozornosť a nevieme sa potom zrelaxovať, lebo nás stále niečo vyrušuje. Nesmie chýbať pohodlná posteľ s tvrdším matracom a chladnejšia tmavá miestnosť, pretože melatonín, spánkový hormón, je produkovaný epifýzou výhradne v tme,“ objasňuje farmaceutická laborantka.
Foto: Unsplash.com/David Mao
Mali by ste si dopriať zdravú a pravidelnú stravu, obmedziť jednoduché sacharidy a nenasýtené mastné kyseliny, zaradiť do jedálnička viac ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov, kvalitné tuky a bielkoviny. Pri zmene času môžu byť nápomocné aj niektoré výživové doplnky, a to hlavne už vyššie spomínaný melatonín, ale aj bylinné preparáty s obsahom valeriány, chmeľu, medovky či materinej dúšky. „Vhodná je aj aromaterapia, hlavne levanduľová silica alebo olej a taktiež teplý kúpeľ s obsahom levanduľovej soli. V jesenných dňoch by sme nemali zabúdať ani na posilňovanie imunity, na to nám dobré poslúži vitamín C, D, zinok, výťažky z hlivy ustricovej, betaglukán, kolostrum, omega 3 mastné kyseliny,“ uzatvára farmaceutická laborantka.