Bratislava 6. decembra (OTS) - Farmaceutka Jana Dubajová zo žilinskej lekárne Dr. Max vás v nasledujúcich riadkoch prevedie probiotikami aj prebiotikami a naučí vás, ako pomôžu zlepšiť zdravie, aké majú účinky či v ktorej strave ich možno nájsť.

Tráviaci systém človeka obsahuje komplexný ekosystém pozostávajúci z nespočetného množstva baktérií, ktoré existujú v rovnováhe s imunitným systémom človeka. Toto navzájom užitočné „partnerstvo“ bolo vytvorené evolúciou, no identita týchto baktérií bola dlhé obdobie iba veľkou záhadou.

Probiotikami proti infekciám
Probiotiká sú definované ako živé mikroorganizmy. Ak sú podávané v dostatočných množstvách, majú preukázateľne pozitívny efekt na hostiteľa/príjemcu. Často ich ale laicky nazývame malé priateľské baktérie. Medzi ich dokázané a potenciálne účinky patria napríklad skrátenie trvania hnačky, ovplyvnenie prejavov laktózovej intolerancie, pozitívne ovplyvnenie priebehu infekcie baktériami Salmonella a Clostridium difficile, liečba kvasinkovej infekcie či prevencia rakoviny, alergických a infekčných ochorení u detí.

Foto:Unsplash.com/Nikolai Chernichenko

Najčastejšie sa využívajú baktérie z rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, ale aj druhy Enterococcus faecium, Streptococcus thermophilus a kvasinka Saccharomyces cerevisiae. „Laktobacily vyzerajú ako paličky, ktoré sa zoskupujú do retiazok. Ich názov je odvodený od schopnosti premieňať rôzne cukry na kyselinu mliečnu. Preto sa nazývajú aj baktériami mliečneho kvasenia,“ prezrádza Jana Dubajová z Dr. Max. Kyselina mliečna je látka, ktorá vytvára nízke pH a zároveň chráni sliznicu čreva pred vniknutím iných mikroorganizmov. Niektoré z nich sa používajú v mliekarenskom priemysle (jogurty, kefírové mlieko, zakysanka, bryndza). Medzi najznámejšie patria Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus reuteri, Lactobacillus casei, Lactobacillus rhamnosus a Lactobacillus bulgaricus. Veľmi často sa kombinujú vo výživových doplnkoch a voľnopredajných liekoch s bifidobaktériami. Farmaceutka vysvetľuje, že sú to prvé baktérie, s ktorými príde novorodenec do kontaktu pri narodení prirodzenou cestou.

Prebiotiká vyživujú „dobré“ baktérie
Účinnosť probiotík možno zvýšiť výberom účinnejších kmeňov, kombináciou viacerých kmeňov alebo kombináciou probiotík s prebiotikami. Práve prebiotiká sú hlavným zdrojom výživy pre „dobré“ baktérie v hrubom čreve. Sú to potravinové sacharidy nestráviteľné v hornej časti tráviaceho systému, napríklad inulín a rôzne iné takzvané oligosacharidy. Podporujú rast a aktivitu baktérií v hrubom čreve. Kým v tenkom čreve sú nestráviteľné, v hrubom čreve ich spracúvajú prítomné probiotické baktérie, pre ktoré predstavujú zdroj energie. Ďalším mechanizmom, ktorým dokázateľne prospievajú človeku, je zvýšená tvorba kyselín s krátkym reťazcom. Tieto výnimočné látky zlepšujú zdravotný stav hrubého čreva. Prebiotiká a niektoré druhy vlákniny (napríklad psyllium) takisto zväčšujú objem stolice viazaním vody, vďaka čomu dochádza k zmäkčeniu stolice a predchádza sa tak zápche. Tým zároveň prispievajú k zníženiu rizika nádorových ochorení, ako napríklad rakoviny hrubého čreva a konečníka. V kombinácii s probiotikami zlepšujú vstrebávanie vápnika, a teda majú antiosteoporotický efekt. Medzi najznámejšie a najčastejšie prebiotiká využívané v medicínskej praxi patria fruktooligosacharidy (fruktany) a galaktooligosacharidy.

Foto: Unsplash.com/Jacopo Maiarelli

Kde v strave nájsť prebiotiká?
Prebiotiká sú tiež súčasťou našej stravy. Ide však najmä o to, či konzumujeme dosť prebiotických potravín, aby probiotické baktérie mali dostatok živín. „Ich hlavným zdrojom je surová zelenina a ovocie (cibuľa, cesnak, pór, artičoky, jablká, marhule, banány, bobuľové ovocie) a strukoviny či obilniny (fazuľa, hrach, ľanové semienka, ovsené vločky),“ vymenúva farmaceutka z Dr. Max. Probiotiká a prebiotiká nemožno považovať za všeliek, avšak ich konzumácia v dostatočnom množstve zohráva v našom živote nezastupiteľnú úlohu.