Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obeťou prvého pokusu, ktorý urobil Jean Baptiste Denis 15. júna 1667, bol mladý letargický muž so zimnicou. Krv mu poskytlo jahňa, do jeho organizmu sa dostala prostredníctvom striebornej rúrky.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 15. júna (TASR) - Francúzky lekár Jean Baptiste Denis uskutočnil prvý pokus transfúzie krvi zo zvieraťa do človeka. Desivý zákrok sa odohral pred 345 rokmi 15. júna 1667 v Paríži.
Jean Baptiste Denis sa podľa všetkého narodil v roku 1640, v čase transfúzie mal 27 rokov. Nie sú zachované údaje o tom, že by študoval medicínu. V Paríži však študoval matematiku a filozofiu a v korešpondencii používal titul profesor.
Je však známe, že v roku 1664 začal dávať lekcie z fyziky, matematiky a medicíny vo svojom dome v Paríži. V tom čase už bol známy obeh krvi, ktorý v roku 1628 objasnil William Harvey. Vyvolalo to záujem o krv a o jej transfúziu, najskôr experimentálne u zvierat. O vedeckých správach o takejto transfúzii sa diskutovalo medzi učencami londýnskej Kráľovskej spoločnosti v Anglicku už v máji 1665, ďalšia úspešná transfúzia krvi medzi zvieratami sa uskutočnila v Anglicku v novembri 1666. Správy o tom sa objavili aj v Paríži a ihneď v januári 1667 členovia francúzskej vedeckej spoločnosti uskutočnili transfúziu na dvoch psoch. V marci 1667 prebehol experiment s výmenou krvi medzi tromi teľatami a tromi psami. S výsledkami boli učenci zrejme spokojní. Ich najväčší záujem potom smeroval k transfúzii krvi medzi zvieraťom a človekom.
Obeťou prvého pokusu, ktorý urobil Jean Baptiste Denis 15. júna 1667, bol mladý letargický muž so zimnicou. Krv mu poskytlo jahňa, do jeho organizmu sa dostala prostredníctvom striebornej rúrky. Mladík sa po zákroku prebral z letargie, zmena stavu ohromila celé jeho blízke okolie. Ďalšiu transfúziu podstúpil 45-ročný remeselník, dostal krv od ovce. Na druhý deň sa vrátil do práce akoby sa mu nič nestalo.
Tretím prípadom bol mladý švédsky šľachtic, ktorý na ceste po Európe ochorel a jeho lekári mu už nevedeli pomôcť. Jeho rodina nástojila na transfúzii ako na poslednej možnosti ako ho vyliečiť. Dostal krv z teliatka a hoci sa mu stav zlepšil a začal aj komunikovať, ďalšiu transfúziu neprežil.
Ako štvrtý sa transfúzii krvi podrobil psychicky chorý muž, ktorý zomrel počas tretej transfúzie. Jeho manželka obvinila Denisa, že jej manžela zabil. Prípad sa dostal pred súd, ktorý síce v apríli 1668 uznal nevinu Jeana Baptistu Denisa, ale zakázal všetky ďalšie podobné pokusy bez povolenia parížskej lekárskej fakulty. Poslednú transfúziu však Denis uskutočnil ešte vo februári 1668 na žene postihnutej paralýzou. Rozhodnutím súdu záujem o transfúziu upadol tak náhle, ako začal. Francúzsky parlament zakázal transfúzie krvi v roku 1670, nasledoval ho parlament v Anglicku aj napokon transfúziu krvi zakázal aj pápež.
V Anglicku prejavili záujem o vedecké poznatky Jeana Baptistu Denisa v roku 1673, keď dostal pozvanie od panovníka Karola II. Vedec sa však cítil nedocenený, vrátil sa do Francúzska a pokračoval vo vedeckej dráhe. K medicínskej praxi sa nevrátil a transfúziou krvi sa už nezaoberal. Jean Baptiste Denis zomrel 3. októbra 1703, dožil sa zrejme 63 rokov.
Jean Baptiste Denis sa podľa všetkého narodil v roku 1640, v čase transfúzie mal 27 rokov. Nie sú zachované údaje o tom, že by študoval medicínu. V Paríži však študoval matematiku a filozofiu a v korešpondencii používal titul profesor.
Je však známe, že v roku 1664 začal dávať lekcie z fyziky, matematiky a medicíny vo svojom dome v Paríži. V tom čase už bol známy obeh krvi, ktorý v roku 1628 objasnil William Harvey. Vyvolalo to záujem o krv a o jej transfúziu, najskôr experimentálne u zvierat. O vedeckých správach o takejto transfúzii sa diskutovalo medzi učencami londýnskej Kráľovskej spoločnosti v Anglicku už v máji 1665, ďalšia úspešná transfúzia krvi medzi zvieratami sa uskutočnila v Anglicku v novembri 1666. Správy o tom sa objavili aj v Paríži a ihneď v januári 1667 členovia francúzskej vedeckej spoločnosti uskutočnili transfúziu na dvoch psoch. V marci 1667 prebehol experiment s výmenou krvi medzi tromi teľatami a tromi psami. S výsledkami boli učenci zrejme spokojní. Ich najväčší záujem potom smeroval k transfúzii krvi medzi zvieraťom a človekom.
Obeťou prvého pokusu, ktorý urobil Jean Baptiste Denis 15. júna 1667, bol mladý letargický muž so zimnicou. Krv mu poskytlo jahňa, do jeho organizmu sa dostala prostredníctvom striebornej rúrky. Mladík sa po zákroku prebral z letargie, zmena stavu ohromila celé jeho blízke okolie. Ďalšiu transfúziu podstúpil 45-ročný remeselník, dostal krv od ovce. Na druhý deň sa vrátil do práce akoby sa mu nič nestalo.
Tretím prípadom bol mladý švédsky šľachtic, ktorý na ceste po Európe ochorel a jeho lekári mu už nevedeli pomôcť. Jeho rodina nástojila na transfúzii ako na poslednej možnosti ako ho vyliečiť. Dostal krv z teliatka a hoci sa mu stav zlepšil a začal aj komunikovať, ďalšiu transfúziu neprežil.
Ako štvrtý sa transfúzii krvi podrobil psychicky chorý muž, ktorý zomrel počas tretej transfúzie. Jeho manželka obvinila Denisa, že jej manžela zabil. Prípad sa dostal pred súd, ktorý síce v apríli 1668 uznal nevinu Jeana Baptistu Denisa, ale zakázal všetky ďalšie podobné pokusy bez povolenia parížskej lekárskej fakulty. Poslednú transfúziu však Denis uskutočnil ešte vo februári 1668 na žene postihnutej paralýzou. Rozhodnutím súdu záujem o transfúziu upadol tak náhle, ako začal. Francúzsky parlament zakázal transfúzie krvi v roku 1670, nasledoval ho parlament v Anglicku aj napokon transfúziu krvi zakázal aj pápež.
V Anglicku prejavili záujem o vedecké poznatky Jeana Baptistu Denisa v roku 1673, keď dostal pozvanie od panovníka Karola II. Vedec sa však cítil nedocenený, vrátil sa do Francúzska a pokračoval vo vedeckej dráhe. K medicínskej praxi sa nevrátil a transfúziou krvi sa už nezaoberal. Jean Baptiste Denis zomrel 3. októbra 1703, dožil sa zrejme 63 rokov.
