Dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu predstavoval ku koncu minulého roku 72,95 milióna eur.
"Systém, že pritiahnutím uzdy ohľadne financovania donútim nejakého vedúceho pracovníka, aby rýchlejšie urobil zmeny, ktoré vedú k úsporám, je v tomto prípade pre pacienta veľmi nebezpečný a vražedný," skonštatovala v rozhovore pre TASR.
Poukázala na to, že v súčasnosti sa prezentujú dobré výsledky hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale financovanie nemocníc z pohľadu objemov zmluvných vzťahov sa vrátilo na úroveň z roku 2007. Priblížila, že napríklad v prípade najväčšej slovenskej nemocnice, Univerzitnej nemocnice Bratislava, to znamenalo pokles finančných zdrojov na úrovni mzdových prostriedkov pre 1000 zamestnancov.
"To je veľmi jednoduché riadenie, vezmem ti peniaze, lebo s peniazmi by to vedel robiť každý, a ty si poraď," skonštatovala s tým, že najprv treba koncepčne povedať, aké budú reštrukturalizačné opatrenia a následne znižovať finančné zdroje. Priestor na šetrenie vidí napríklad v odstraňovaní duplicity a zavádzaní štandardov.
"Určite v štátnych nemocniciach je veľký priestor pre to, toto robiť, ale treba to robiť organizovane, koncepčne, bez dopadu na pacienta, a nie naopak," doplnila. Zaviesť sa tiež má detailný spôsob kontroly.
Dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu predstavoval ku koncu minulého roku 72,95 milióna eur. Najviac peňazí dlhujú dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok. Podlžnosti však majú aj voči dodávateľom plynu, vody a energií, Sociálnej poisťovni či investičným dodávateľom. Ich celkový dlh medziročne klesol o 136,41 milióna eur, čo je výsledkom vlaňajšieho oddlžovania nemocníc sumou 300 miliónov eur.