Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Významným faktorom je aj začiatok prejavovania záujmu o čítanie a písanie, napríklad predstieraním čítania z obľúbenej knihy.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) - Reč a komunikácia sú vo fungovaní dieťaťa v škole silnými a rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú kvalitu učenia a rozvoj akademických zručností. Dieťa treba preto začať pripravovať na prechod do školy v predškolskom veku. Pre TASR to uviedla logopedička Frederika Mária Eršeková.
"Aby bol prechod dieťaťa do školy čo najpríjemnejší, je dôležité, aby sa už počas predškolského ročníka začalo pracovať na jeho príprave. Na jednej strane z hľadiska nastavenia režimu budúceho školáka a na druhej strane z hľadiska rozvoja kognitívnych zručností, kam mimo iných radíme najmä rozvoj pamäte, pozornosti, myslenia, jemnej motoriky i samotnej reči a jazyka," ozrejmila odborníčka.
Upozornila, že z pohľadu reči je vo vzťahu k zaradeniu dieťaťa do prvého ročníka dôležité všímať si nielen výslovnosť dieťaťa (aké hlásky používa, či ich hovorí správne, vynecháva ich alebo nahrádza inými), ale venovať pozornosť najmä tzv. jazykovým prediktorom rozhodujúcim o úspešnosti budúceho čítania a písania dieťaťa.
"Z logopedického hľadiska si všímame predovšetkým veľkosť slovnej zásoby, porozumenie i produkciu v rozvitých a gramaticky správnych vetách, porozumenie i opísanie príbehu či zážitku s logickou následnosťou a výpovedným obsahom. Mimoriadne dôležitým faktorom je fonologická zložka jazyka, ktorá má priamy vplyv na schopnosť naučiť sa čítať i písať," priblížila logopedička.
Významným faktorom je aj začiatok prejavovania záujmu o čítanie a písanie, napríklad predstieraním čítania z obľúbenej knihy, "čítaním" známych názvov obchodov či nápisov i skúšaním písania svojho mena či niektorých písmen. "Dôležité je spomenúť, že od dieťaťa pred nástupom do školy neočakávame stopercentne zvládnuté písanie a poznanie abecedy, ale jeho záujem o písanú reč a schopnosť pracovať s hláskami ešte pred tým, než ich začne písať a čítať," doplnila Eršeková.
Rodičia podľa jej slov môžu tieto prediktory a záujem rozvíjať prostredníctvom čítania v interakcii, rozhovorov o príbehoch a budovaniu vzťahu ku knihám, identifikáciou rozdielov medzi dvomi počutými zvukmi či slovami, dopĺňaním rýmov a podobne.R Trénovať tiež môžu prácu so slabikami a hláskami, a to napríklad posudzovaním dĺžky slabík, určením prvej či poslednej hlásky počutých slov, ako aj spájaním hlások do slov. "V prípade, že majú rodičia pochybnosti, je na mieste zabsolvovať hodnotenie školskej zrelosti dieťaťa," dodala.
"Aby bol prechod dieťaťa do školy čo najpríjemnejší, je dôležité, aby sa už počas predškolského ročníka začalo pracovať na jeho príprave. Na jednej strane z hľadiska nastavenia režimu budúceho školáka a na druhej strane z hľadiska rozvoja kognitívnych zručností, kam mimo iných radíme najmä rozvoj pamäte, pozornosti, myslenia, jemnej motoriky i samotnej reči a jazyka," ozrejmila odborníčka.
Upozornila, že z pohľadu reči je vo vzťahu k zaradeniu dieťaťa do prvého ročníka dôležité všímať si nielen výslovnosť dieťaťa (aké hlásky používa, či ich hovorí správne, vynecháva ich alebo nahrádza inými), ale venovať pozornosť najmä tzv. jazykovým prediktorom rozhodujúcim o úspešnosti budúceho čítania a písania dieťaťa.
"Z logopedického hľadiska si všímame predovšetkým veľkosť slovnej zásoby, porozumenie i produkciu v rozvitých a gramaticky správnych vetách, porozumenie i opísanie príbehu či zážitku s logickou následnosťou a výpovedným obsahom. Mimoriadne dôležitým faktorom je fonologická zložka jazyka, ktorá má priamy vplyv na schopnosť naučiť sa čítať i písať," priblížila logopedička.
Významným faktorom je aj začiatok prejavovania záujmu o čítanie a písanie, napríklad predstieraním čítania z obľúbenej knihy, "čítaním" známych názvov obchodov či nápisov i skúšaním písania svojho mena či niektorých písmen. "Dôležité je spomenúť, že od dieťaťa pred nástupom do školy neočakávame stopercentne zvládnuté písanie a poznanie abecedy, ale jeho záujem o písanú reč a schopnosť pracovať s hláskami ešte pred tým, než ich začne písať a čítať," doplnila Eršeková.
Rodičia podľa jej slov môžu tieto prediktory a záujem rozvíjať prostredníctvom čítania v interakcii, rozhovorov o príbehoch a budovaniu vzťahu ku knihám, identifikáciou rozdielov medzi dvomi počutými zvukmi či slovami, dopĺňaním rýmov a podobne.R Trénovať tiež môžu prácu so slabikami a hláskami, a to napríklad posudzovaním dĺžky slabík, určením prvej či poslednej hlásky počutých slov, ako aj spájaním hlások do slov. "V prípade, že majú rodičia pochybnosti, je na mieste zabsolvovať hodnotenie školskej zrelosti dieťaťa," dodala.
