Bratislava 14. novembra (TASR) - Od roku 1991 sa na podnet Medzinárodnej federácie diabetu (IDF) a s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pripomína Svetový deň diabetu. Na cukrovku dnes celosvetovo trpia stovky miliónov ľudí a očakáva sa, že počet sa počas nasledujúcich desaťročí znásobí. Pripomienka tohto závažného fenoménu pripadá na 14. novembra, v tento deň roku 1891 sa narodil kanadský fyziológ a neskorší nobelista Frederick Grant Banting, považovaný za hlavného z objaviteľov inzulínu.

Deň diabetu nemá byť len mrzutým vyjadrením rapídne stúpajúceho výskytu cukrovky v celosvetovom meradle. Je to tiež oslava pokroku v oblasti prechádzania a liečenia. Cieľom je zvýšiť informovanosť o nemoci, o jej diagnostike a liečbe, umožniť lepšie poznanie tejto choroby, zlepšovanie starostlivosti a najmä presadzovanie lepšej prevencie. Podľa expertov cukrovka dnes už predstavuje globálnu epidémiu so život ohrozujúcimi komplikáciami.

V roku 2007 sa tento deň slávil prvýkrát ako svetový pod oficiálnou záštitou Organizácie Spojených národov (OSN). Valné zhromaždenie na znak uznania závažnosti tohto ochorenia schválilo 20. decembra 2006 rezolúciu č. 61/225, čím sa Svetový deň diabetu stanovil ako svetový v rámci dní OSN. Nový rozmer poukazuje na fakt, že sa diabetes mellitus považuje za závažný problém verejného zdravotníctva.

"Cukrovkový" 14. november je výročným pre narodenie Fredericka Granta Bantinga (1891-1941), ktorý spolu s Charlesom Herbertom Bestom (1899-1978) v októbri 1921 z pankreasu izoloval klinicky použiteľný inzulín. V roku 1922 vyskúšali účinnosť inzulínu na sebe a neskôr ho podali 14-ročnému chlapcovi, ktorému tým zachránili život. V roku 1923 Banting spolu so škótskym fyziológom Johnom Jamesom Ricardom MacLeodom získali Nobelovu cenu za objav inzulínu.

Svetový deň cukrovky je teda zároveň kampaň, ktorá zvyšuje povedomie o chorobe, ktorá sa prejavuje práve nedostatočnou tvorbou inzulínu. Špecialisti alarmujú, že počet pacientov s cukrovkou rastie a bude sa zvyšovať najmä v súvislosti s nezdravým spôsobom života a starnutím populácie. Aj preto sa s označením cukrovka možno stretnúť pomerne často, hoci nejde o jedno ochorenie. Je to viacero diagnóz s podstatnými rozdielmi.

Všetky typy diabetu majú spoločný základ - ide o chronické metabolické ochorenia, vyznačujúce sa zvýšenou hladinou krvného cukru. Zdravé telo si s vysokým krvným cukrom bez problémov poradí. Podžalúdková žľaza (pankreas) začne vylučovať hormón inzulín, ten sa viaže na glukózu v krvi a pomáha ju vstrebať do buniek, kde sa mení na energiu. Komplikácie nastávajú, ak tvorba inzulínu nie je dostatočná. Hladina krvného cukru ostáva vysoká, čo vedie k závažným zdravotným problémom. Diabetes teda môže, ale nemusí byť dedičné ochorenie.

Diabetes mellitus sa delí na tri hlavné typy. Prvý typ je tzv. závislý od inzulínu, ktorý vzniká častejšie v mladom veku človeka, zvyčajne je spôsobená autoimunitnou reakciou, keď ochranný systém tela napáda bunky, ktoré produkujú inzulín. Ľudia s cukrovkou 1. typu produkujú veľmi málo alebo dokonca žiadny inzulín. Ochorenie sa môže týkať ľudí akéhokoľvek veku, ale zvyčajne sa rozvinie u detí alebo mladých dospelých. Ľudia s touto formou cukrovky potrebujú každý deň injekcie inzulínu, aby si dokázali kontrolovať hladiny glukózy v krvi, ináč by im hrozili ťažké akútne komplikácie.

Druhý typ, tzv. nezávislý od inzulínu, vzniká skôr u starších osôb, často obéznych pacientov. Predstavuje 90 % všetkých prípadov cukrovky. Charakterizuje ju odolnosť voči inzulínu a relatívny deficit inzulínu, pričom v čase diagnostikovania cukrovky môže byť prítomný jeden z týchto javov alebo obidva. Cukrovka 2. typu môže zostať nezistená aj niekoľko rokov a k diagnostikovaniu často dochádza pri výskyte komplikácií alebo pri vykonaní rutinného testu na glukózu v krvi alebo moči. Často, ale nie vždy, sa spája s nadváhou alebo obezitou, ktorá sama o sebe dokáže spôsobiť odolnosť na inzulín a viesť k vysokým hladinám glukózy v krvi. Ľudia s cukrovkou 2. typu často dokážu ovládať svoj stav pomocou cvičenia a diéty.

Diabetes mellitus 2. typu priamo súvisí so životným štýlom a medzi rizikové faktory okrem obezity patria sedavý spôsob života, nezdravá strava, ale aj predispozícia. Pacient s cukrovkou je vystavený riziku, že ochorenie sa môže prejaviť aj na stave iných orgánov. Ak diabetes nie je liečený, alebo je liečený nedostatočne, môže viesť k poškodeniu tkanív, predovšetkým očí, periférnych nervov a ciev, poruche obličiek, či srdcovo-cievneho systému. V prípade poškodenia zraku môže viesť až k slepote.

Gestačná cukrovka (GDM) je forma cukrovky, pri ktorej je vysoká hladina glukózy v krvi počas tehotenstva. Dochádza k nej približne v jednom z 25 tehotenstiev a spája sa s komplikáciami pre matku aj dieťa. GDM po tehotenstve zvyčajne vymizne, ale u žien s GDM a ich detí je zvýšené riziko rozvinutia cukrovky 2. typu v ich neskoršom živote. U približne polovice žien, ktoré mali GDM, sa rozvinie cukrovka 2. typu do piatich až desiatich rokov po pôrode.

Medzinárodná federácia diabetu (IDF, sídlo v Bruseli) uvádza, že vyše 50 percentám prípadov diabetu druhého typu sa dá predchádzať. Celkový počet trpiacich diabetom sa nezadržateľne blíži 450 miliónom a toto ochorenie je zodpovedné za 12 % celosvetových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Nové motto trojročnej kampane Svetového dňa diabetu je "Cukrovka a blaho". Cieli na tri sféry - fyzickú prosperitu, spoločenské blaho a mentálnu pohodu.