V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová s neonatologičkou Martinou Valentíkovou.
Autor TASR TV
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 24. Novembra (TASR) – Hranica prežitia predčasne narodených detí je vo väčšine európskych štátov stanovená na 24. gestačný týždeň. Takýto novorodenec môže vážiť okolo 500 gramov. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla neonatologička Martina Valentíková.
Hmotnosť predčasne narodených novorodencov je často pod 2500 gramov. „Životaschopnosť takéhoto novorodenca je závislá od úrovne zrelosti orgánov, ktoré v súčinnosti s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou sú schopné zabezpečiť prežitie v novorodeneckom veku,“ vysvetlila.
Pozrite si TV verziu rozhovoru s M. Valentíkovou:
Limitujúcim faktorom prežitia, predovšetkým u stredne a extrémne nedonosených detí, je nezrelosť pľúc. „Pri dnešných možnostiach technickej úrovne neonatológie vieme poskytnúť terapiu a starostlivosť, ktorá prináša veľmi pekné výsledky,“ zhodnotila.
„V rámci ošetrovateľskej starostlivosti sa razí trend „minimal handling“, čiže minimálna manipulácia s predčasne narodeným novorodencom, ale zároveň sa nevyhýba adekvátnym taktilným a senzorickým podnetom s prihliadnutím na nezrelosť jednotlivých orgánových systémov“ vysvetlila.
Pozrite si rozhovor s M. Valentíkovou vo forme POCASTU:
Pri starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca je dôležité zabezpečenie takých podmienok, aby sa predišlo stratám energie. „Vzhľadom k tomu, že tieto deti majú veľmi nízke energetické rezervy a potrebujú ich na vitálne dôležité funkcie, ako je dýchanie a činnosť kardiovaskulárneho systému, sú uložené do inkubátora,“ uviedla odborníčka.
Prítomnosť matky pri novorodencovi je aj u predčasne narodených detí dôležitá.
„Momentálne je všeobecný trend „naviazať“ predčasne narodeného novorodenca, dokonca aj takého, ktorý potrebuje intenzívno-resuscitačnú starostlivosť, hneď po pôrode na matku,“ vysvetlila Valentíková. „Skúsenosti s tým sú veľmi dobré, aj štatistické dáta z veľkých štúdií dokazujú, že prítomnosť matky zlepšuje prognózu predčasne narodeného novorodenca, skracuje dĺžku potrebnej hospitalizácie, čiže jednoznačne to má benefitný efekt,“ doplnila.
Najčastejšími dôvodmi predčasných pôrodov sú chronické ochorenia matky, ako je napr. hypertenzia a diabetes mellitus, vrodené anomálie maternice ako i infekcie, predovšetkým močových ciest. Medzi rizikové faktory patrí aj konzumácia návykových látok, ako napr. nikotínu, alkoholu, či drog, ktoré môžu prispieť ku spusteniu predčasnej pôrodnej činnosti. „Spúšťacím faktorom predčasného pôrodu môže byť aj nízky vek rodičky pod 17. rok a vyšší vek rodičky nad 35. rok života. A v súčasnej dobe je rizikovým faktorom aj umelé oplodnenie, najmä v súvislosti s viacplodovými graviditami,“ doplnila lekárka.
Príčinou predčasného pôrodu zo strany plodu je často infekcia spôsobená vírusmi alebo baktériami, ktoré prechádzajú cez placentu a môžu infikovať plod novorodenca ešte v priebehu vnútromaternicového vývoja a taktiež vrodené vývojové chyby.
Na zníženie rizika predčasného pôrodu odporúča lekárka budúcim matkám adekvátnu diagnostickú, či terapeutickú starostlivosť a nastaviť sa na zdravý životný štýl, dopriať si zdravú stravu, pohyb, eliminovať stres a byť pozitívne emotívne naladená na tehotenstvo.