Bratislava 23. júla (OTS) - Je balená voda naozaj lepšia ako voda z vodovodu? A ako je to vlastne s minerálkami? Problematika pitného režimu zo všetkých strán prináša kvantá informácií a zaručených tvrdení, ktoré sú pre bežného človeka občas poriadne mätúce. Čomu teda veriť a aké najbežnejšie omyly o vode kolujú?

Snáď najčastejšie sa v súvislosti s pitným režimom skloňuje otázka množstva – a odpovedí existuje toľko, ako ľudí, ktorým ju položíte. Jedno z najzaužívanejších tvrdení o troch litroch denne je pritom veľmi zjednodušené. Optimálne množstvo tekutín sa totiž odvíja od viacerých faktorov, medzi ktoré patria telesná hmotnosť, vek a pohlavie, podnebie a teplota vzduchu, zloženie jedálneho lístka, zdravotný stav či telesná aktivita.

Foto: VODAX

Podľa oficiálnych odporúčaní EFSA (European Food Safety Authority) vychádzajúcich z mierneho európskeho podnebia a štandardného stupňa fyzickej záťaže by dospelá žena mala denne nahradiť asi 2 litre vody, muž 2,5 litra. „Ešte presnejšie si optimálny príjem tekutín môžete skúsiť vypočítať na základe poučky, že dospelý človek by mal denne vypiť asi 20 – 40 ml tekutín na 1 kg svojej hmotnosti. V chladnejšom prostredí, pri sedavom zamestnaní, strave bohatej na zeleninu, chudobnej na presolené či presladené jedlá, alebo ak hovoríme o žene, držte sa pri výpočte skôr dolnej hranice. Naopak, v horúčavách, pri športe či častej konzumácii nezdravých jedál treba zvoliť vyššiu východiskovú hodnotu a celkové odporúčané množstvo vody vtedy naozaj môže vystúpiť až k trom litrom,“ radí MUDr. Eva Beňová.

V jednom sa odborníci zhodujú: najvhodnejším a najprirodzenejším základom pitného režimu je skutočne čistá pramenitá voda. Ostáva teda posvietiť si na otázku – balená alebo z vodovodu? Zástancovia tej z kohútika právom argumentujú vysokou kvalitou slovenskej vody aj istým obsahom minerálnych látok v nej. Tento fakt je pozitívny, každá voda na pitie by totiž mala obsahovať aspoň minimálne hodnoty zdraviu prospešných minerálov, napríklad vápnika a horčíka. Na druhej strane práve na etiketách pramenitých vôd si tento obsah môžete jednoznačne overiť a sledovať aj vzájomné pomery medzi minerálmi, ktoré umožňujú ich dokonalé vstrebávanie. Pri vápniku a horčíku je to optimálny pomer 2:1.

Výhodou balenej pramenitej vody je aj fakt, že na rozdiel od vody z vodovou nesmie byť dezinfikovaná chlórom ani inými látkami a jej mikrobiologická čistota je teda zaručene prírodná. Pri dojčenskej vode sú limity na obsah rôznych škodlivých látok v niektorých prípadoch dokonca 5 až 25-násobne prísnejšie, ako limity pre vodu z vodovodu. Populárne tvrdenie, že balené pramenité vody sú iba predraženou fľaškovanou vodou z kohútika je teda nezmysel.

Nájdu sa však aj osvedčené pravdy, ktorých platnosť je nepopierateľná. Pravda je napríklad, že deti by mali piť častejšie ako dospelí. Ich telo obsahuje vyšší podiel vody, sú preto viac ohrozené dehydratáciou. Dojčatám do 6 mesiacov však potrebu tekutín úplne pokryje materské mlieko, iné tekutiny im teda už nepodávame. S vodou ich zoznámte až spoločne s prvou lyžičkou nemliečneho príkrmu.

Foto: VODAX

Ďalším pravdivým tvrdením je aj varovanie, že minerálne vody nie sú vhodné na každodenné pitie. Veľké množstvo minerálov, ktoré obsahujú, telo totiž najmä pri dlhodobej konzumácii zbytočne zaťažuje. Vhodnejšie je preto siahnuť po vodách s označením pramenité. Rozhodujúci je údaj o celkovom obsahu rozpustených látok, ktorý by sa mal v ideálnom prípade pohybovať v rozmedzí 150 - 500 mg/l, pri minerálkach je to však viac ako 1000 mg/l. „Optimálnym hodnotám spravidla vyhovujú najmä dojčenské vody. Najznámejšia Lucka napríklad uvádza 365 mg/l a existuje aj v dospeláckych verziách, zvyknem ju preto odporúčať všetkým vekovým skupinám. Benefitom dojčenských vôd je totiž aj oproti klasickým minerálkam výrazne nižší obsah sodíka. Práve takéto nesýtené pramenité vody s nižšou mineralizáciou, vyváženým obsahom látok a v ideálnom prípade aj pre telo prospešným, mierne zásaditým pH, sú tým najlepším základom pitného režimu,“ odporúča lekárka.