Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Školy podľa štúdie realizujú a koordinujú podporu zdravia v rôznej miere.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) - Zdravotná gramotnosť školákov sa za posledné štyri roky nezlepšila. Naopak, pribudlo 13-ročných a 15-ročných detí s nízkou mierou zdravotnej gramotnosti. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022. Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiacim správaním 11-, 13- a 15-ročných školákov.
Školy podľa štúdie realizujú a koordinujú podporu zdravia v rôznej miere. "Najčastejšie majú poverenú osobu, ktorá sa zaoberá podporou zdravia na škole (61 percent). Len štvrtina škôl (24 percent) má aj vytvorený konkrétny tím podpory zdravia alebo pracovnú skupinu na podporu zdravia na škole," vyplýva z údajov. Takmer polovica škôl má konkrétnu stratégiu alebo program podpory zdravia v školskom vzdelávacom programe.
Výsledky tiež ukázali, že mnohé deti sa cítia v škole pod tlakom. Stres pritom viac vnímajú staršie dievčatá. Len pätina školákov uvádza, že v škole pravidelne zažíva úspech. "Zažívať v škole úspech v učení, ale aj vo vzťahoch či neformálnych aktivitách, je pre deti dôležité. Zážitky úspechu prispievajú k motivácii učiť sa a k sebavedomiu detí, preto by v školách rozhodne nemali chýbať," upozornila Lenka Sokolová z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.
Viac ako polovica školákov uvádza, že má v škole podporujúceho učiteľa. Približne polovica dievčat a dve tretiny chlapcov bolo tiež spokojných s mierou sociálnej opory od spolužiakov. Dôvera detí voči pedagógom podľa štúdie klesá s narastajúcim vekom. Kým vo veku 11 rokov im dôveruje 56 percent dievčat, vo veku 15 rokov je to už iba 25 percent.
Približne polovica školákov uviedla, že v škole majú k dispozícii miestnosť na robenie domácich úloh či prípravu. V porovnaní s obdobím spred štyroch rokov sa zlepšila vybavenosť špecializovaných učební, no približne tretina škôl potrebuje stále pre zlepšenie bezpečnosti rozsiahlu renováciu. Iba tretina škôl potvrdila, že ich priestory sú bezbariérové.
Školy podľa štúdie realizujú a koordinujú podporu zdravia v rôznej miere. "Najčastejšie majú poverenú osobu, ktorá sa zaoberá podporou zdravia na škole (61 percent). Len štvrtina škôl (24 percent) má aj vytvorený konkrétny tím podpory zdravia alebo pracovnú skupinu na podporu zdravia na škole," vyplýva z údajov. Takmer polovica škôl má konkrétnu stratégiu alebo program podpory zdravia v školskom vzdelávacom programe.
Výsledky tiež ukázali, že mnohé deti sa cítia v škole pod tlakom. Stres pritom viac vnímajú staršie dievčatá. Len pätina školákov uvádza, že v škole pravidelne zažíva úspech. "Zažívať v škole úspech v učení, ale aj vo vzťahoch či neformálnych aktivitách, je pre deti dôležité. Zážitky úspechu prispievajú k motivácii učiť sa a k sebavedomiu detí, preto by v školách rozhodne nemali chýbať," upozornila Lenka Sokolová z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.
Viac ako polovica školákov uvádza, že má v škole podporujúceho učiteľa. Približne polovica dievčat a dve tretiny chlapcov bolo tiež spokojných s mierou sociálnej opory od spolužiakov. Dôvera detí voči pedagógom podľa štúdie klesá s narastajúcim vekom. Kým vo veku 11 rokov im dôveruje 56 percent dievčat, vo veku 15 rokov je to už iba 25 percent.
Približne polovica školákov uviedla, že v škole majú k dispozícii miestnosť na robenie domácich úloh či prípravu. V porovnaní s obdobím spred štyroch rokov sa zlepšila vybavenosť špecializovaných učební, no približne tretina škôl potrebuje stále pre zlepšenie bezpečnosti rozsiahlu renováciu. Iba tretina škôl potvrdila, že ich priestory sú bezbariérové.
