Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Radnica bezúročný úver nepovažuje za riešenie, podľa primátora by ho totiž museli zaplatiť Dolnokubínčania.
Autor TASR
Dolný Kubín 2. februára (TASR) - Mesto Dolný Kubín si za žiadnych okolností nebude brať úver na zatvorenie a rekultiváciu cudzej priemyselnej skládky v Širokej. Zdôraznil to v piatok pre TASR primátor Ján Prílepok. Očakáva, že peniaze na zakrytie skládky zabezpečí štát. K problematike sa v uplynulých dňoch uskutočnilo pracovné stretnutie na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR.
"Naše mesto s touto skládkou nikdy nič nemalo. Neskládkovalo tam žiadny odpad ani nepovoľovalo jej prevádzku," upozornil primátor.
Povinnosť zatvoriť skládku v Širokej prešla v zmysle zákona na samosprávu v roku 2022 po tom, ako sa pôvodný prevádzkovateľ dostal do konkurzu. Účelová finančná rezerva na uzatvorenie, ktorú vytvorila súkromná firma, je však podľa Prílepka nedostatočná. "Je tam necelých 800.000 eur, to ani zďaleka nepostačuje," zhodnotil.
Primátor dodal, že na riadne prekrytie environmentálnej záťaže je potrebná suma dva až tri milióny eur. "Tento nesúlad musí dať niekto do poriadku. Ako obyvatelia regiónu chceme počuť, ako a odkiaľ to bude financované. A nič iné ako kompletné uzatvorenie skládky pre nás neprichádza do úvahy," povedal s tým, že nepristúpia ani na žiadne dočasné či provizórne riešenia.
Šéf dolnokubínskej radnice zároveň uviedol, že zástupkyne ministerstva im na stretnutí prisľúbili preverenie situácie a hľadanie nástrojov, ako vec riešiť.
MŽP v stanovisku pre TASR skonštatovalo, že evidujú viacero skládok odpadov z minulosti, ktoré v súčasnosti nemajú prevádzkovateľa a viaceré z nich sú v konkurze. Skládky v Istebnom a Širokej vznikli po ukončení hutníckej výroby. Rezort ubezpečil, že hľadá možnosti, ako samosprávam pomôcť. Jednou z týchto možností sú podľa ministerstva takmer bezúročné úvery, na ktoré v roku 2023 pristúpili mnohé samosprávy. MŽP zároveň zdôraznilo, že ak skládka ohrozuje životné prostredie a zdravie obyvateľstva, samosprávy musia tieto nebezpečné situácie riešiť aj na úkor svojich financií.
Radnica bezúročný úver nepovažuje za riešenie, podľa primátora by ho totiž museli zaplatiť Dolnokubínčania. "Nie je možné, aby sme pre cudziu skládku zadlžovali obyvateľov mesta," podotkol Prílepok.
"Naše mesto s touto skládkou nikdy nič nemalo. Neskládkovalo tam žiadny odpad ani nepovoľovalo jej prevádzku," upozornil primátor.
Povinnosť zatvoriť skládku v Širokej prešla v zmysle zákona na samosprávu v roku 2022 po tom, ako sa pôvodný prevádzkovateľ dostal do konkurzu. Účelová finančná rezerva na uzatvorenie, ktorú vytvorila súkromná firma, je však podľa Prílepka nedostatočná. "Je tam necelých 800.000 eur, to ani zďaleka nepostačuje," zhodnotil.
Primátor dodal, že na riadne prekrytie environmentálnej záťaže je potrebná suma dva až tri milióny eur. "Tento nesúlad musí dať niekto do poriadku. Ako obyvatelia regiónu chceme počuť, ako a odkiaľ to bude financované. A nič iné ako kompletné uzatvorenie skládky pre nás neprichádza do úvahy," povedal s tým, že nepristúpia ani na žiadne dočasné či provizórne riešenia.
Šéf dolnokubínskej radnice zároveň uviedol, že zástupkyne ministerstva im na stretnutí prisľúbili preverenie situácie a hľadanie nástrojov, ako vec riešiť.
MŽP v stanovisku pre TASR skonštatovalo, že evidujú viacero skládok odpadov z minulosti, ktoré v súčasnosti nemajú prevádzkovateľa a viaceré z nich sú v konkurze. Skládky v Istebnom a Širokej vznikli po ukončení hutníckej výroby. Rezort ubezpečil, že hľadá možnosti, ako samosprávam pomôcť. Jednou z týchto možností sú podľa ministerstva takmer bezúročné úvery, na ktoré v roku 2023 pristúpili mnohé samosprávy. MŽP zároveň zdôraznilo, že ak skládka ohrozuje životné prostredie a zdravie obyvateľstva, samosprávy musia tieto nebezpečné situácie riešiť aj na úkor svojich financií.
Radnica bezúročný úver nepovažuje za riešenie, podľa primátora by ho totiž museli zaplatiť Dolnokubínčania. "Nie je možné, aby sme pre cudziu skládku zadlžovali obyvateľov mesta," podotkol Prílepok.
