VIDEO: Folkloristi z Prečína pochovali basu v Múzeu slovenskej dediny

Na snímke fašiangový sprievod počas podujatia Už sa fašiang kráti v Múzeu slovenskej dediny v Martine dňa 24. februára 2019 Foto: TASR - Erika Ďurčová

Na podujatí nechýbali ukážky ľudovoumeleckej výroby, spojené s predajom. Každého 50. návštevníka potešila voľná vstupenka na rok 2019, ktorá platí do všetkých expozícií SNM v Martine.

Autor TASR

24. februára 2019 17:00

Martin 24. februára (TASR) – Fašiangovú atmosféru predstavilo v nedeľu prvé tohtoročné podujatie v Múzeu slovenskej dediny Slovenského národného múzea (SNM) v Martine pod názvom Už sa fašiang kráti.

Na snímke fašiangový sprievod počas podujatia Už sa fašiang kráti v Múzeu slovenskej dediny v Martine dňa 24. februára 2019.

Podľa kultúrno-propagačnej manažérky Múzea slovenskej dediny SNM v Martine Jaroslavy Ďurdíkovej mohli návštevníci vidieť aj tradičný pochod masiek. "Snažíme sa ukazovať ľuďom masky, ktoré voľakedy chodievali po dedinách a mali svoj význam. Trošku iný význam ako dnes, keď sú fašiangy viac-menej spoločenskou záležitosťou. Po dedinách chodia fašiangové sprievody masiek, ale myslím si, že masky nemajú taký význam ako v minulosti," povedala Ďurdíková.

"Fašiangy sú v predjarí a ľudia sa počas nich pripravovali na budúce vegetačné obdobie. Úkonmi, ktoré masky robili alebo správaním privolali plodnosť či dobrú úrodu. O tom svedčili masky, ktoré sa delili na zvieracie, ľudské masky alebo imaginárne. Vyložene tradičné boli masky sitárika alebo slamenára. Sitárik bol celý v bielom, mal na hlave sito na preosievanie múky a zahalenú tvár. Slamenár bol celý obtočený slamou, čo znamená privolanie určitej prosperity na budúcu úrodu. Na severnom Slovensku sa v každom sprievode vyskytoval turoň. Bola to akoby hlava býka – tura a symbolizovala plodnosť a moc," doplnila Ďurdíková.

Folklórna skupina Limbora z Prečína ukázala úryvok z tradičnej obchôdzky po obci Chojenie po kláce, ktoré býva vždy posledný fašiangový pondelok. "Mohli ste vidieť návštevu jednej domácnosti, kde bol gazda, gazdiná a maškary, ktoré sú u nás tradičné už niekoľko desaťročí a ich výzor sa nezmenil. Čiže nepodľahli novodobému vkusu. Chojenie po kláce preto, lebo mládenci, ktorí sa počas fašiangov neoženili, za sebou ťahali klát. To bol pre nich trest. Na záver ste videli pochovávanie basy. Začína sa pôst a keďže basa je symbolom muziky, tak sme ju pochovali," uviedol Radoslav Orávik z Folklórnej skupiny Limbora.

Na podujatí nechýbali ukážky ľudovoumeleckej výroby, spojené s predajom. Každého 50. návštevníka potešila voľná vstupenka na rok 2019, ktorá platí do všetkých expozícií SNM v Martine.