Podľa manažéra projektu Petra Madigára pochádza redikaňä z rumunského slova redik, ktoré značí zdvihnúť sa.
Autor TASR
Zázrivá 27. mája (TASR) - Jarné vyháňanie oviec na pastviny a sťahovanie salaša, v zázrivskom nárečí redikaňä, otvorilo v nedeľu salašnícku sezónu na salaši pod Rozsutcom v Zázrivej. Podujatie pripravila obec Zázrivá v rámci projektu Trasy valašskej kultúry a má pomôcť zachovať tradície a ovčiarske obyčaje.
Podľa manažéra projektu Petra Madigára pochádza redikaňä z rumunského slova redik, ktoré značí zdvihnúť sa. "Redikaňä bolo každé sťahovanie salaša. Prvé je také sviatočné, kedy sa prvýkrát od gazdov brali ovce. Pri pochode sa ovečky dokola zatočili a jedna na druhú si zvykli. Až potom splynuli, boli jedno stádo a netratili sa. Rediky sú ako zvyky dodnes zachované na mnohých miestach v Karpatoch," povedal Madigár.
"V Zázrivej stále existujú viacerí menší chovatelia a dnes sme u jedného z väčších chovateľov. Ovce chová aj družstvo. Takže Zázrivá je na tom, myslím si, ešte relatívne celkom dobre. Dúfame, že salašníctvo nevymrie, aj preto robíme túto akciu. A prídu noví pokračovatelia, ktorí budú tradíciu rozvíjať," podotkol manažér projektu Trasy valašskej kultúry.
O bačovstvo nemajú ľudia podľa posledného zázrivského baču Ladislava Kazára záujem. "Pretože na jar musia odísť od rodín a opustiť teplo domova. A od jari do jesene musia byť na salaši a starať sa o ovce. Cez deň musia robiť výrobky, spracúvať syr, robiť oštiepky, variť žinčicu. A cez noc treba dávať pozor na medveďa. Pretože my nie sme žiadna reality šou, tu sme naživo. Medveď príde a treba ho za noc aj päťkrát odohnať," uviedol Kazár.
Na otvorení salašníckej sezóny predstavili bačovské remeslo, dojenie oviec, ľudové remeslá a zručnosti ako kováčstvo či rezbárstvo. Pripravené boli aj ochutnávky jedál z baraniny a ovčie výrobky. Vystúpili viaceré folklórne súbory a skupiny aj sólisti.
Projekt Trasy valašskej kultúry je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Podľa manažéra projektu Petra Madigára pochádza redikaňä z rumunského slova redik, ktoré značí zdvihnúť sa. "Redikaňä bolo každé sťahovanie salaša. Prvé je také sviatočné, kedy sa prvýkrát od gazdov brali ovce. Pri pochode sa ovečky dokola zatočili a jedna na druhú si zvykli. Až potom splynuli, boli jedno stádo a netratili sa. Rediky sú ako zvyky dodnes zachované na mnohých miestach v Karpatoch," povedal Madigár.
"V Zázrivej stále existujú viacerí menší chovatelia a dnes sme u jedného z väčších chovateľov. Ovce chová aj družstvo. Takže Zázrivá je na tom, myslím si, ešte relatívne celkom dobre. Dúfame, že salašníctvo nevymrie, aj preto robíme túto akciu. A prídu noví pokračovatelia, ktorí budú tradíciu rozvíjať," podotkol manažér projektu Trasy valašskej kultúry.
O bačovstvo nemajú ľudia podľa posledného zázrivského baču Ladislava Kazára záujem. "Pretože na jar musia odísť od rodín a opustiť teplo domova. A od jari do jesene musia byť na salaši a starať sa o ovce. Cez deň musia robiť výrobky, spracúvať syr, robiť oštiepky, variť žinčicu. A cez noc treba dávať pozor na medveďa. Pretože my nie sme žiadna reality šou, tu sme naživo. Medveď príde a treba ho za noc aj päťkrát odohnať," uviedol Kazár.
Na otvorení salašníckej sezóny predstavili bačovské remeslo, dojenie oviec, ľudové remeslá a zručnosti ako kováčstvo či rezbárstvo. Pripravené boli aj ochutnávky jedál z baraniny a ovčie výrobky. Vystúpili viaceré folklórne súbory a skupiny aj sólisti.
Projekt Trasy valašskej kultúry je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.