Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priezvisko Veselovský sa v súčasnosti najčastejšie objavuje práve na Liptove – v mestách Ružomberok a Liptovský Mikuláš, v obciach Liptovská Lúžna a Liptovská Osada.
Autor TASR
Liptovská Lúžna/Ružomberok 20. júna (TASR) – Jedno z najrozšírenejších priezvisk na dolnom Liptove - Veselovský, paradoxne, vôbec nevzniklo v týchto končinách. Historické súvislosti ukazujú, že jeho pôvod je na Orave. Na liptovské územie ho priniesol Oravec Juraj Veselovský, ktorý sa stal zakladateľom obce Liptovská Lúžna. Okrem dolného Liptova a Oravy žijú jeho potomkovia i v Banskej Bystrici, Prešove či Petržalke.
Liptovské priezviská vznikali približne od 16. storočia. „Vtedy sa začali formovať tzv. prezývky, ktoré v dnešných dňoch poznáme ako priezviská. Vznikali podľa povahy človeka, remesla, ktoré vykonával, či miesta, odkiaľ prišiel. Práve takýmto priezviskom sú i Veselovskí,“ vysvetlil genealóg Peter Vítek.
Nositelia tohto mena boli šoltýsi - dediční richtári. Pôvodne sa volali Námestovskí, pretože prišli z Námestova. Na Orave založili osadu Veselé, ktorú získal Juraj Námestovský. Ten sa neskôr premenoval na Veselovského. „Nakoniec sa aj so svojimi ľuďmi usadil v Lúžňanskej doline, kde založili jednu z najmladších obcí na Liptove – Liptovskú Lúžnu,“ dodal genealóg.
Gro obyvateľov tejto obce, ktorí majú priezvisko Veselovský, býva na nižnom konci dediny. „Dodnes je to u nás najrozšírenejšie meno,“ skonštatoval dlhoročný starosta Liptovskej Lúžnej Albín Husarčík. Napriek tomu, že v súčasnosti sa priezvisko z obce vytráca, Veselovský sa tu podľa starostu stále volá odhadom asi štvrtina alebo pätina obyvateľov. „Len ja som mal na základnej škole v triede troch Jánov Veselovských. Učiteľka ich musela zapisovať ako prvý, druhý a tretí, aby vedela, ktorý je ktorý,“ zaspomínal si.
So zakladateľom Liptovskej Lúžnej prišli z Oravy na Liptov aj nové jazykové prúdy a goralská kultúra. „Časť starých ľudí v dedine vždy hovorila po goralsky. Niektorí starší obyvatelia takto hovoria aj dnes. Takýto dialekt sa zachoval práve na vyšnom konci dediny,“ povedal starosta.
Obec bola podľa neho vždy akoby rozdelená - Gorali žili v domoch od stredu dediny až na vyšný koniec. „Naopak, na nižnom konci sa vždy hovorilo klasickým liptovským dialektom,“ dodal.
Priezvisko Veselovský sa v súčasnosti najčastejšie objavuje práve na Liptove – v mestách Ružomberok a Liptovský Mikuláš, v obciach Liptovská Lúžna a Liptovská Osada. Nájdeme ho však napríklad aj v oravských obciach Mútne a Novoť neďaleko Námestova.
Liptovské priezviská vznikali približne od 16. storočia. „Vtedy sa začali formovať tzv. prezývky, ktoré v dnešných dňoch poznáme ako priezviská. Vznikali podľa povahy človeka, remesla, ktoré vykonával, či miesta, odkiaľ prišiel. Práve takýmto priezviskom sú i Veselovskí,“ vysvetlil genealóg Peter Vítek.
Nositelia tohto mena boli šoltýsi - dediční richtári. Pôvodne sa volali Námestovskí, pretože prišli z Námestova. Na Orave založili osadu Veselé, ktorú získal Juraj Námestovský. Ten sa neskôr premenoval na Veselovského. „Nakoniec sa aj so svojimi ľuďmi usadil v Lúžňanskej doline, kde založili jednu z najmladších obcí na Liptove – Liptovskú Lúžnu,“ dodal genealóg.
Gro obyvateľov tejto obce, ktorí majú priezvisko Veselovský, býva na nižnom konci dediny. „Dodnes je to u nás najrozšírenejšie meno,“ skonštatoval dlhoročný starosta Liptovskej Lúžnej Albín Husarčík. Napriek tomu, že v súčasnosti sa priezvisko z obce vytráca, Veselovský sa tu podľa starostu stále volá odhadom asi štvrtina alebo pätina obyvateľov. „Len ja som mal na základnej škole v triede troch Jánov Veselovských. Učiteľka ich musela zapisovať ako prvý, druhý a tretí, aby vedela, ktorý je ktorý,“ zaspomínal si.
So zakladateľom Liptovskej Lúžnej prišli z Oravy na Liptov aj nové jazykové prúdy a goralská kultúra. „Časť starých ľudí v dedine vždy hovorila po goralsky. Niektorí starší obyvatelia takto hovoria aj dnes. Takýto dialekt sa zachoval práve na vyšnom konci dediny,“ povedal starosta.
Obec bola podľa neho vždy akoby rozdelená - Gorali žili v domoch od stredu dediny až na vyšný koniec. „Naopak, na nižnom konci sa vždy hovorilo klasickým liptovským dialektom,“ dodal.
Priezvisko Veselovský sa v súčasnosti najčastejšie objavuje práve na Liptove – v mestách Ružomberok a Liptovský Mikuláš, v obciach Liptovská Lúžna a Liptovská Osada. Nájdeme ho však napríklad aj v oravských obciach Mútne a Novoť neďaleko Námestova.
