Podľa ministra vnútra SR R. Kaliňáka sú otvorené klientské centrá len v Bytči, Turčianskych Tepliciach a Dolnom Kubíne.
Autor TASR
Žilina 24. mája (TASR) – Žilinský kraj má najmenší počet otvorených klientskych centier (KC) a najväčší problém s nehnuteľnosťami pri ich budovaní. Na tlačovej konferencii o stave budovania KC pri okresných úradoch (OÚ) v Žilinskom kraji v rámci projektu ESO to dnes v Žiline povedal minister vnútra Robert Kaliňák.
Otvorené sú podľa neho len KC v Bytči, Turčianskych Tepliciach a Dolnom Kubíne. "To je veľmi málo. Pokračujeme v dokončovaní KC pre Kysucké Nové Mesto a Tvrdošín. Spúšťame prípravu KC pre Martin a Ružomberok, kde už sú vybrané objekty. Ale najhoršia a najsmutnejšia situácia je momentálne v Žiline, kde hľadáme vhodný objekt," povedal minister vnútra.
"Žilina je pre nás veľmi boľavá päta. Chceme ju čo najrýchlejšie vyriešiť, do niekoľkých týždňov oznámiť ďalší postup a nájsť ideálne miesto. Tak, aby sme boli schopní všetky KC v Žilinskom kraji otvoriť do roku 2020," podotkol Kaliňák.
Štátna tajomníčka ministerstva vnútra SR Denisa Saková doplnila, že KC zahŕňa všetky odbory, ktoré spadajú pod okresný úrad. "V Žiline preferujeme budovu, kde na vyšších poschodiach sedia priamo úradníci, ktorí vydávajú rozhodnutia. Pretože v prípade väčšieho návalu sú operatívne posielaní dolu na klientske pracovisko. V prípade Žiliny hovoríme minimálne o 9000 metroch štvorcových (m2). Aby to bolo úplne komfortné a dodržaná zóna diskrétnosti na klientskom pracovisku, potrebujeme približne 10.000 m2, najlepšie 11.000 m2," uviedla Saková.
V oblasti otvárania KC nepovažuje minister vnútra situáciu za ideálnu. "Z celkového počtu do 90 KC sa nám podarilo otvoriť 49. Ale to bola ľahšia časť práce. Boli to väčšinou okresné mestá, kde sme boli schopní byť v našich priestoroch alebo v spolupráci so samosprávou sme našli určité nehnuteľnosti, ktoré sme mohli využiť a nepredstavovali pre nás dramatickú zmenu v stavebných prácach," uviedol minister vnútra.
Úspora vďaka projektu ESO bude podľa neho do konca tohto roka predstavovať jednu miliardu eur. "Mali sme pôvodný plán okolo 700 miliónov eur, ktorý sme prekročili. Mnohé úspory boli systémové, potom boli aj jednorazové úspory. Čiže súčtom sa budeme nachádzať niekde na úrovni jednej miliardy eur. Aj keď úspory neboli základom pri reforme ESO. Základom pre reformu ESO je zjednodušenie a efektívne fungovanie štátnej správy. Najmä v súvislosti s tým, aby občan mal naozaj dobrý pocit z toho, akým spôsobom má garantovaný servis od štátu," uzavrel Kaliňák.
Otvorené sú podľa neho len KC v Bytči, Turčianskych Tepliciach a Dolnom Kubíne. "To je veľmi málo. Pokračujeme v dokončovaní KC pre Kysucké Nové Mesto a Tvrdošín. Spúšťame prípravu KC pre Martin a Ružomberok, kde už sú vybrané objekty. Ale najhoršia a najsmutnejšia situácia je momentálne v Žiline, kde hľadáme vhodný objekt," povedal minister vnútra.
"Žilina je pre nás veľmi boľavá päta. Chceme ju čo najrýchlejšie vyriešiť, do niekoľkých týždňov oznámiť ďalší postup a nájsť ideálne miesto. Tak, aby sme boli schopní všetky KC v Žilinskom kraji otvoriť do roku 2020," podotkol Kaliňák.
Štátna tajomníčka ministerstva vnútra SR Denisa Saková doplnila, že KC zahŕňa všetky odbory, ktoré spadajú pod okresný úrad. "V Žiline preferujeme budovu, kde na vyšších poschodiach sedia priamo úradníci, ktorí vydávajú rozhodnutia. Pretože v prípade väčšieho návalu sú operatívne posielaní dolu na klientske pracovisko. V prípade Žiliny hovoríme minimálne o 9000 metroch štvorcových (m2). Aby to bolo úplne komfortné a dodržaná zóna diskrétnosti na klientskom pracovisku, potrebujeme približne 10.000 m2, najlepšie 11.000 m2," uviedla Saková.
V oblasti otvárania KC nepovažuje minister vnútra situáciu za ideálnu. "Z celkového počtu do 90 KC sa nám podarilo otvoriť 49. Ale to bola ľahšia časť práce. Boli to väčšinou okresné mestá, kde sme boli schopní byť v našich priestoroch alebo v spolupráci so samosprávou sme našli určité nehnuteľnosti, ktoré sme mohli využiť a nepredstavovali pre nás dramatickú zmenu v stavebných prácach," uviedol minister vnútra.
Úspora vďaka projektu ESO bude podľa neho do konca tohto roka predstavovať jednu miliardu eur. "Mali sme pôvodný plán okolo 700 miliónov eur, ktorý sme prekročili. Mnohé úspory boli systémové, potom boli aj jednorazové úspory. Čiže súčtom sa budeme nachádzať niekde na úrovni jednej miliardy eur. Aj keď úspory neboli základom pri reforme ESO. Základom pre reformu ESO je zjednodušenie a efektívne fungovanie štátnej správy. Najmä v súvislosti s tým, aby občan mal naozaj dobrý pocit z toho, akým spôsobom má garantovaný servis od štátu," uzavrel Kaliňák.