Podľa povesti dal kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan I. na pamiatku bitky s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého.
Autor TASR
,aktualizované Žilina 18. marca (TASR) - Najstaršou architektonickou pamiatkou na území mesta Žilina je Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa, ktorý bol postavený v polovici 13. storočia.
"Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa, je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najstaršie stavby v Žiline. Neopakovateľnú atmosféru vytvárajú fresky z 13. storočia, ktoré prešli reštaurovaním naposledy v roku 2009, za čo získali cenu kultúrna pamiatka roka 2009," povedal pre TASR hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík.
Doplnil, že v roku 2010 sa stal farským kostolom farnosti Žilina-Závodie, ktorú zriadila Žilinská diecéza. "V roku 2016 získala farnosť relikviu svojho patróna sv. Štefana, uhorského kráľa, ktorú jej odovzdal v apríli 2016 počas svätej omše kardinál Péter Erdő, arcibiskup-metropolita ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy. Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis pri tejto príležitosti pripomenul, že kostol v Žiline-Závodí je od začiatku zasvätený sv. Štefanovi," uviedol Pupík.
Podľa povesti dal kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan I. na pamiatku bitky s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého. Slovenský jezuita, univerzitný profesor Samuel Timon spomenul v roku 1772 kostol vo svojej geografickej práci o uhorských mestách a mestečkách. V počiatkoch 19. storočia kostol slúžil ako vojenský sklad, vtedy podľahli skaze aj lavice. Nové lavice sem dali v roku 1830. Opravu kostola však uskutočnili až v roku 1839. V roku 1848 bol kostol zasa vojenským skladom a jeho následnú opravu urobili už v roku 1849.
"Kostol dopĺňa ohradový múr so vstupnou bránou, ktorá je zhruba zo 17. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj renesančná vonkajšia kaplnka s krásnou klenbou. Celý kostol s týmito objektmi vytvára krásny a vzácny areál s veľmi pokojnou atmosférou. Takže ľudia, keď vojdú cez bránu do tohto areálu, ako keby sa ocitli v inom svete a v inom čase, pripomínajúcom stredovek," podotkol riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.
Každého návštevníka podľa neho prekvapia v interiéri kostola reštaurované stredoveké fresky. "Celé presbytérium je pokryté vzácnymi freskami dvanástich apoštolov, na klenbe svätyne nájdete Krista, ako žehná veriacim v mandorle. V rámci reštaurovania sa našli rôzne nové objavy, ktoré nám pomohli spresniť datovanie výstavby objektu, nové konštrukčné princípy, ktoré sa v tom čase používali a ktoré sme nepoznali. Aj vďaka výskumom a samotnej práci reštaurátora, sa podarilo nielen zhodnotiť daný objekt, prinavrátiť mu pôvodnú krásu, ale aj dozvedieť sa ďaleko viac o nových skutočnostiach, dôležitých z hľadiska techniky a architektúry," dodal Dudáš.
Prečítajte si aj: Chrám sv. Michala Archanjela v Ruskom Potoku je najmenším v okolí
"Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa, je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najstaršie stavby v Žiline. Neopakovateľnú atmosféru vytvárajú fresky z 13. storočia, ktoré prešli reštaurovaním naposledy v roku 2009, za čo získali cenu kultúrna pamiatka roka 2009," povedal pre TASR hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík.
Doplnil, že v roku 2010 sa stal farským kostolom farnosti Žilina-Závodie, ktorú zriadila Žilinská diecéza. "V roku 2016 získala farnosť relikviu svojho patróna sv. Štefana, uhorského kráľa, ktorú jej odovzdal v apríli 2016 počas svätej omše kardinál Péter Erdő, arcibiskup-metropolita ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy. Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis pri tejto príležitosti pripomenul, že kostol v Žiline-Závodí je od začiatku zasvätený sv. Štefanovi," uviedol Pupík.
Podľa povesti dal kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan I. na pamiatku bitky s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého. Slovenský jezuita, univerzitný profesor Samuel Timon spomenul v roku 1772 kostol vo svojej geografickej práci o uhorských mestách a mestečkách. V počiatkoch 19. storočia kostol slúžil ako vojenský sklad, vtedy podľahli skaze aj lavice. Nové lavice sem dali v roku 1830. Opravu kostola však uskutočnili až v roku 1839. V roku 1848 bol kostol zasa vojenským skladom a jeho následnú opravu urobili už v roku 1849.
"Kostol dopĺňa ohradový múr so vstupnou bránou, ktorá je zhruba zo 17. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj renesančná vonkajšia kaplnka s krásnou klenbou. Celý kostol s týmito objektmi vytvára krásny a vzácny areál s veľmi pokojnou atmosférou. Takže ľudia, keď vojdú cez bránu do tohto areálu, ako keby sa ocitli v inom svete a v inom čase, pripomínajúcom stredovek," podotkol riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.
Každého návštevníka podľa neho prekvapia v interiéri kostola reštaurované stredoveké fresky. "Celé presbytérium je pokryté vzácnymi freskami dvanástich apoštolov, na klenbe svätyne nájdete Krista, ako žehná veriacim v mandorle. V rámci reštaurovania sa našli rôzne nové objavy, ktoré nám pomohli spresniť datovanie výstavby objektu, nové konštrukčné princípy, ktoré sa v tom čase používali a ktoré sme nepoznali. Aj vďaka výskumom a samotnej práci reštaurátora, sa podarilo nielen zhodnotiť daný objekt, prinavrátiť mu pôvodnú krásu, ale aj dozvedieť sa ďaleko viac o nových skutočnostiach, dôležitých z hľadiska techniky a architektúry," dodal Dudáš.