Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najstarší zachovaný betlehem na Orave pochádza z Trstenej. Výstava je návštevníkom k dispozícii do 1. februára.
Autor TASR
Dolný Kubín 28. decembra (TASR) - Návštevníci Oravskej galérie v Dolnom Kubíne majú počas vianočného obdobia možnosť prehliadnuť si rôzne tabuľové a vyrezávané betlehemy, ale aj maliarske diela s vianočnou tematikou. Výstava s názvom Mystérium Vianoc ponúka príležitosť dozvedieť sa niečo viac o tom, ako oravské betlehemy vznikali a komu vďačíme za ich pôvab a prepracovanosť.
Riaditeľka Oravskej galérie Eva Ľuptáková vysvetlila, že najstarší zachovaný betlehem na Orave pochádza z Trstenej. „Jeho vznik bol pravdepodobne spojený s pôsobením rehoľného rádu františkánov, ktorí do Trstenej prišli v roku 1772,“ spresnila.
Na Orave sa v období Vianoc hrávali tzv. pastierske hry, ktoré dotvárali špecifickú atmosféru vianočných sviatkov. „Betlehemy nesú znaky prostredia, v ktorom vznikali, preto okrem postáv svätej rodiny najčastejšie obsahujú figúry valachov, ovce, barany, kozy, psy a somáre,“ povedala riaditeľka múzea a doplnila, že valach sa často zobrazuje ako zbojník oblečený v zelenej košeli a súkenných nohaviciach s píšťalou a kapsou. Ostatné postavy sú zvyčajne oblečené do oravského odevu.
Napriek spoločným znakom sa oravské betlehemy dajú rozdeliť do troch skupín, a to na izbové, mechanické a statické. „Tieto nosili betlehemci so sebou a hrávali pri nich svoje vianočné hry, tak ako aj jeden z najvýraznejších a osobitých zjavov slovenského insitného umenia Štefan Siváň,“ priblížila Ľuptáková. K vyrezávaniu plastík sa Siváň dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch koledovať. Prešiel nielen odľahlé miesta Slovenska, ale aj Moravu a Sliezsko. Betlehem i figúrky si sám aj polychromoval a pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík. „Je súčasťou rezbárovej stálej expozície, vystavený v Oravskej galérii na prízemí Župného domu,“ informovala.
Vystavenú kolekciu zo zbierok Oravskej galérie dopĺňajú aj ľudové diela vyrezávané betlehemy od oravských rezbárov Ignáca Marcoňa, Ignáca Masničáka, Štefana Siváňa ml. a zástupcov štyroch generácií rodiny Medvecký Beňo z Tvrdošína.
Zastúpenie majú aj iné regióny Slovenska dielami Dušana Benického a Jozefa Šátora. „Výstavu dopĺňajú maliarske diela s adventnou a vianočnou tematikou insitných tvorcov Jula Považana, Ondreja Šteberla, Juraja Lauka, Michala Škrovinu a historické tlače s tematikou narodenia,“ ozrejmila riaditeľka Oravskej galérie. Výstava je návštevníkom k dispozícii do 1. februára.
Riaditeľka Oravskej galérie Eva Ľuptáková vysvetlila, že najstarší zachovaný betlehem na Orave pochádza z Trstenej. „Jeho vznik bol pravdepodobne spojený s pôsobením rehoľného rádu františkánov, ktorí do Trstenej prišli v roku 1772,“ spresnila.
Na Orave sa v období Vianoc hrávali tzv. pastierske hry, ktoré dotvárali špecifickú atmosféru vianočných sviatkov. „Betlehemy nesú znaky prostredia, v ktorom vznikali, preto okrem postáv svätej rodiny najčastejšie obsahujú figúry valachov, ovce, barany, kozy, psy a somáre,“ povedala riaditeľka múzea a doplnila, že valach sa často zobrazuje ako zbojník oblečený v zelenej košeli a súkenných nohaviciach s píšťalou a kapsou. Ostatné postavy sú zvyčajne oblečené do oravského odevu.
Napriek spoločným znakom sa oravské betlehemy dajú rozdeliť do troch skupín, a to na izbové, mechanické a statické. „Tieto nosili betlehemci so sebou a hrávali pri nich svoje vianočné hry, tak ako aj jeden z najvýraznejších a osobitých zjavov slovenského insitného umenia Štefan Siváň,“ priblížila Ľuptáková. K vyrezávaniu plastík sa Siváň dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch koledovať. Prešiel nielen odľahlé miesta Slovenska, ale aj Moravu a Sliezsko. Betlehem i figúrky si sám aj polychromoval a pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík. „Je súčasťou rezbárovej stálej expozície, vystavený v Oravskej galérii na prízemí Župného domu,“ informovala.
Vystavenú kolekciu zo zbierok Oravskej galérie dopĺňajú aj ľudové diela vyrezávané betlehemy od oravských rezbárov Ignáca Marcoňa, Ignáca Masničáka, Štefana Siváňa ml. a zástupcov štyroch generácií rodiny Medvecký Beňo z Tvrdošína.
Zastúpenie majú aj iné regióny Slovenska dielami Dušana Benického a Jozefa Šátora. „Výstavu dopĺňajú maliarske diela s adventnou a vianočnou tematikou insitných tvorcov Jula Považana, Ondreja Šteberla, Juraja Lauka, Michala Škrovinu a historické tlače s tematikou narodenia,“ ozrejmila riaditeľka Oravskej galérie. Výstava je návštevníkom k dispozícii do 1. februára.
