Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vrtuľníková záchranná zdravotná služba má sedem stredísk na Slovensku a jedno stredisko v Česku.
Autor TASR
,aktualizované Žilina 22. septembra (TASR) – Ukážky práce leteckých záchranárov, prehliadky vrtuľníkov s odborným výkladom, prehliadku hangára či nácvik resuscitácie ponúkol v sobotu deň otvorených dverí v stredisku Krištof 06 Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline.
Podľa vedúceho žilinského strediska Petra Ihnáta pracujú s vrtuľníkom americkej výroby Bell 429, upraveným na verziu HEMS (Helicopter emergency medical service). "Posádku tvoria traja členovia – pilot, lekár, záchranár. Lety rozdeľujeme na primárne a sekundárne. Primárne lety sú spravidla do terénu, sekundárne lety znamenajú plánované prevozy pacientov na vyššie pracoviská. Okrem toho uskutočňujeme nočné lety a prevozy s transplantačným tímom," uviedol Ihnát.
Doplnil, že za jeden rok absolvujú zhruba 300 letov. "Vzlet vrtuľníka je limitovaný počasím. Pilot musí v hodinových intervaloch vyhodnocovať počasie a jedine on rozhoduje o tom, či sa let uskutoční. Lietame často k dopravným nehodám, či už na diaľniciach, cestách prvej triedy, ale aj poľných cestách, kde nemožnosť pristátia nahrádza činnosť s palubným navijakom. Veľmi často lietame k lesným úrazom - k drevorubačom, lesným pracovníkom. Samozrejme, v letnom i zimnom období k turistom," povedal Ihnát.
Záchranár by mal mať podľa riaditeľky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Ivety Križalkovičovej okrem iného aj skúsenosti s pohybom v teréne. "Mal by byť samostatný a vedieť si zorganizovať prácu na mieste zásahu. Často je tam sám lekár alebo záchranár. Musí zorganizovať zraneného a ľudí, ktorí sú s ním. Lebo sú v strese a musí ich nejakým spôsobom upokojiť, aby mu začali hlavne pomáhať. To je podstatné," vysvetlila.
"Najťažšie je asi zostať nad vecou. Nedá sa povedať, že každý človek by bol schopný túto prácu vykonávať. Za tie roky sme sa stretli s ľuďmi, ktorí prišli do firmy, vyskúšali si to. Bohužiaľ, nejakým spôsobom to psychicky nezvládli. Človek sa tu veľmi často dostáva do stresových situácií. Takže to závisí aj od osobnosti a charakteru," podotkol Ihnát.
Vrtuľníková záchranná zdravotná služba má sedem stredísk na Slovensku a jedno stredisko v Česku. "Máme asi 60 zdravotníckych zamestnancov. Ale treba do našej firmy zarátať aj mechanikov, ktorí sa o vrtuľníky starajú, a ekonomické oddelenie. Ľudí, ktorí stoja v pozadí a ktorých možno nie je vždy vidieť. Ale sú pre nás tiež dôležití," dodala Križalkovičová.
Podľa vedúceho žilinského strediska Petra Ihnáta pracujú s vrtuľníkom americkej výroby Bell 429, upraveným na verziu HEMS (Helicopter emergency medical service). "Posádku tvoria traja členovia – pilot, lekár, záchranár. Lety rozdeľujeme na primárne a sekundárne. Primárne lety sú spravidla do terénu, sekundárne lety znamenajú plánované prevozy pacientov na vyššie pracoviská. Okrem toho uskutočňujeme nočné lety a prevozy s transplantačným tímom," uviedol Ihnát.
Doplnil, že za jeden rok absolvujú zhruba 300 letov. "Vzlet vrtuľníka je limitovaný počasím. Pilot musí v hodinových intervaloch vyhodnocovať počasie a jedine on rozhoduje o tom, či sa let uskutoční. Lietame často k dopravným nehodám, či už na diaľniciach, cestách prvej triedy, ale aj poľných cestách, kde nemožnosť pristátia nahrádza činnosť s palubným navijakom. Veľmi často lietame k lesným úrazom - k drevorubačom, lesným pracovníkom. Samozrejme, v letnom i zimnom období k turistom," povedal Ihnát.
Záchranár by mal mať podľa riaditeľky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Ivety Križalkovičovej okrem iného aj skúsenosti s pohybom v teréne. "Mal by byť samostatný a vedieť si zorganizovať prácu na mieste zásahu. Často je tam sám lekár alebo záchranár. Musí zorganizovať zraneného a ľudí, ktorí sú s ním. Lebo sú v strese a musí ich nejakým spôsobom upokojiť, aby mu začali hlavne pomáhať. To je podstatné," vysvetlila.
"Najťažšie je asi zostať nad vecou. Nedá sa povedať, že každý človek by bol schopný túto prácu vykonávať. Za tie roky sme sa stretli s ľuďmi, ktorí prišli do firmy, vyskúšali si to. Bohužiaľ, nejakým spôsobom to psychicky nezvládli. Človek sa tu veľmi často dostáva do stresových situácií. Takže to závisí aj od osobnosti a charakteru," podotkol Ihnát.
Vrtuľníková záchranná zdravotná služba má sedem stredísk na Slovensku a jedno stredisko v Česku. "Máme asi 60 zdravotníckych zamestnancov. Ale treba do našej firmy zarátať aj mechanikov, ktorí sa o vrtuľníky starajú, a ekonomické oddelenie. Ľudí, ktorí stoja v pozadí a ktorých možno nie je vždy vidieť. Ale sú pre nás tiež dôležití," dodala Križalkovičová.
