Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Primítor Blcháč si myslí, že mesto si zatiaľ nemôže dovoliť hodiť investorom na plecia takéto bremeno. Vie si to predstaviť v Bratislave alebo v Košiciach, kde je investičný boom.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 29. septembra (TASR) - Mesto Liptovský Mikuláš sa zatiaľ nechystá zaviesť miestny poplatok za rozvoj, ktorý má už od budúceho roka pomôcť mestám a obciam pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj. Pre TASR to uviedol primátor Ján Blcháč.
"Túto možnosť sme ako vedenie samosprávy prediskutovali a rozhodli sme sa vyjsť investorom v ústrety a pristupovať k nim priateľsky, nie ich ešte viac zaťažovať. Myslím si, že mesto Liptovský Mikuláš si zatiaľ nemôže dovoliť hodiť investorom na plecia takéto bremeno," uviedol Blcháč. Radnica sa podľa neho teší z každej iniciatívy spoločností postaviť na území mesta nové bytové domy či prevádzkové priestory.
Ako ďalej vysvetlil, prijať poplatok je výhodné najmä pre veľké mestá. "Máme len dve mestá európskeho významu. Viem si to predstaviť v Bratislave alebo v Košiciach, kde je investičný boom. Nové budovy tam rastú ako huby po daždi, je tam iná kúpna sila. Možno o zavedení poplatku uvažujú v krajských mestách ale pochybujem, že v takých, ako je napríklad Liptovský Mikuláš, to bude masová akcia," vyjadril sa primátor.
Do budúcnosti zavedenie miestneho poplatku za rozvoj nevylučuje. "Vedenie mesta neodporúča pristúpiť k uplatneniu tohto zákona, avšak ak bude nejaká iniciatíva v zastupiteľstve a niekto to navrhne, nevylučujem, že to poslanci schvália. Vždy máme možnosť zaviesť poplatok o pár rokov, kedy bude možno situácia lepšia," dodal Blcháč s tým, že tento krok by mohol zastaviť rozvoj v meste. Dôležité je podľa jeho slov viesť o problematike diskusie.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj schválil parlament vlani v novembri. Samosprávy môžu poplatok dobrovoľne zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
"Túto možnosť sme ako vedenie samosprávy prediskutovali a rozhodli sme sa vyjsť investorom v ústrety a pristupovať k nim priateľsky, nie ich ešte viac zaťažovať. Myslím si, že mesto Liptovský Mikuláš si zatiaľ nemôže dovoliť hodiť investorom na plecia takéto bremeno," uviedol Blcháč. Radnica sa podľa neho teší z každej iniciatívy spoločností postaviť na území mesta nové bytové domy či prevádzkové priestory.
Ako ďalej vysvetlil, prijať poplatok je výhodné najmä pre veľké mestá. "Máme len dve mestá európskeho významu. Viem si to predstaviť v Bratislave alebo v Košiciach, kde je investičný boom. Nové budovy tam rastú ako huby po daždi, je tam iná kúpna sila. Možno o zavedení poplatku uvažujú v krajských mestách ale pochybujem, že v takých, ako je napríklad Liptovský Mikuláš, to bude masová akcia," vyjadril sa primátor.
Do budúcnosti zavedenie miestneho poplatku za rozvoj nevylučuje. "Vedenie mesta neodporúča pristúpiť k uplatneniu tohto zákona, avšak ak bude nejaká iniciatíva v zastupiteľstve a niekto to navrhne, nevylučujem, že to poslanci schvália. Vždy máme možnosť zaviesť poplatok o pár rokov, kedy bude možno situácia lepšia," dodal Blcháč s tým, že tento krok by mohol zastaviť rozvoj v meste. Dôležité je podľa jeho slov viesť o problematike diskusie.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj schválil parlament vlani v novembri. Samosprávy môžu poplatok dobrovoľne zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
