Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
SR má podľa nej schválenú stratégiu rozvoja dopravy do roku 2030, v ktorej sú vyzdvihnuté všetky priority v jednotlivých druhoch dopravy a bol schválený aj investičný strategický plán SR.
Autor TASR
Žilina 26. septembra (TASR) – Aktuálnymi výzvami Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR je prenos nákladnej siete z ciest na železničnú a lodnú dopravu, dostavba diaľnic a rozvoj cyklistickej dopravy. V príhovore k účastníkom medzinárodnej konferencie DOPRAVA 2018 to v stredu v Žiline povedala štátna tajomníčka MDV SR Ladislava Cengelová.
Slovensko má podľa nej schválenú stratégiu rozvoja dopravy do roku 2030, v ktorej sú vyzdvihnuté všetky priority v jednotlivých druhoch dopravy a bol schválený aj investičný strategický plán SR, ktorý sa týka všetkých odvetví národného hospodárstva. "Pre jednotlivé druhy dopravy máme spracované, aký by potrebovali objem financií. Ale Slovensko nie je schopné kapacitne, ani z hľadiska zamestnanosti spustiť realizáciu všetkých týchto projektov. Aj keby boli dostupné finančné zdroje. Určite sa rozprávame o rozumnom rozložení na jednotlivé roky. Nielen z finančného, ale aj z kapacitného hľadiska," uviedla Cengelová.
Podpredseda predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a.s. Ladislav Dudáš doplnil, že investícia na dostavanie všetkých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest si vyžaduje takmer 20 miliárd eur. "Treba si uvedomiť, že postaviť všetko v dohľadnej dobe nie je možné. A predvídať momentálne, kedy bude všetko dostavané, je iracionálne. Potrebujeme mať dostavané diaľnice D1 a D3, rýchlostnú cestu R3 – hlavne severojužné napojenie, pokračovanie R2 na východ a východné prepojenie severu a juhu prostredníctvom rýchlostnej cesty R4," dodal Dudáš.
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. Ľubomír Palčák podotkol, že Slovensko zápasí s nedobudovanou základnou sieťou diaľnic a rýchlostných komunikácií, nezmodernizovanými železničnými traťami a vodnou dopravou v plienkach. "V leteckej doprave sa nám darí tým, že rastie počet prepravených cestujúcich. Ale takisto nám chýba infraštruktúra a zlepšenie jej kvality. Najväčší podiel cestujúcich máme v individuálnom motorizme, menej v železničnej doprave a v ostatných druhoch dopráv sú to zanedbateľné čísla. Do budúcna musíme dostať ľudí z individuálneho motorizmu do iných druhov dopravy. Keď zoberieme, že zhruba 80 % máme podiel na trhu individuálneho motorizmu, je to zlé číslo," zdôraznil Palčák.
Upozornil, že okrem chýbajúcich nemalých investícií do dopravnej infraštruktúry ide aj o politický problém. "Teda jednoznačnosť a trvácnosť rozhodnutí. Nemôžeme po každej zmene vlády meniť priority a nemôžeme po každej zmene vlády meniť odborné tímy v jednotlivých inštitúciách. Či už je to NDS, železnice a ďalšie. Myslím si, že ak toto neprekonáme, tak budeme stále zápasiť okrem problému s financiami, práve aj s týmto strategickým rozhodovaním," uzavrel generálny riaditeľ VÚD.
Program medzinárodnej konferencie, ktorej organizátormi sú vydavateľstvo PETIT PRESS a agentúra M KREO, bol rozdelený do ôsmich panelov zameraných na cestnú, železničnú a leteckú dopravu, inovácie a vízie v doprave na Slovensku i vo svete.
Slovensko má podľa nej schválenú stratégiu rozvoja dopravy do roku 2030, v ktorej sú vyzdvihnuté všetky priority v jednotlivých druhoch dopravy a bol schválený aj investičný strategický plán SR, ktorý sa týka všetkých odvetví národného hospodárstva. "Pre jednotlivé druhy dopravy máme spracované, aký by potrebovali objem financií. Ale Slovensko nie je schopné kapacitne, ani z hľadiska zamestnanosti spustiť realizáciu všetkých týchto projektov. Aj keby boli dostupné finančné zdroje. Určite sa rozprávame o rozumnom rozložení na jednotlivé roky. Nielen z finančného, ale aj z kapacitného hľadiska," uviedla Cengelová.
Podpredseda predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a.s. Ladislav Dudáš doplnil, že investícia na dostavanie všetkých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest si vyžaduje takmer 20 miliárd eur. "Treba si uvedomiť, že postaviť všetko v dohľadnej dobe nie je možné. A predvídať momentálne, kedy bude všetko dostavané, je iracionálne. Potrebujeme mať dostavané diaľnice D1 a D3, rýchlostnú cestu R3 – hlavne severojužné napojenie, pokračovanie R2 na východ a východné prepojenie severu a juhu prostredníctvom rýchlostnej cesty R4," dodal Dudáš.
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. Ľubomír Palčák podotkol, že Slovensko zápasí s nedobudovanou základnou sieťou diaľnic a rýchlostných komunikácií, nezmodernizovanými železničnými traťami a vodnou dopravou v plienkach. "V leteckej doprave sa nám darí tým, že rastie počet prepravených cestujúcich. Ale takisto nám chýba infraštruktúra a zlepšenie jej kvality. Najväčší podiel cestujúcich máme v individuálnom motorizme, menej v železničnej doprave a v ostatných druhoch dopráv sú to zanedbateľné čísla. Do budúcna musíme dostať ľudí z individuálneho motorizmu do iných druhov dopravy. Keď zoberieme, že zhruba 80 % máme podiel na trhu individuálneho motorizmu, je to zlé číslo," zdôraznil Palčák.
Upozornil, že okrem chýbajúcich nemalých investícií do dopravnej infraštruktúry ide aj o politický problém. "Teda jednoznačnosť a trvácnosť rozhodnutí. Nemôžeme po každej zmene vlády meniť priority a nemôžeme po každej zmene vlády meniť odborné tímy v jednotlivých inštitúciách. Či už je to NDS, železnice a ďalšie. Myslím si, že ak toto neprekonáme, tak budeme stále zápasiť okrem problému s financiami, práve aj s týmto strategickým rozhodovaním," uzavrel generálny riaditeľ VÚD.
Program medzinárodnej konferencie, ktorej organizátormi sú vydavateľstvo PETIT PRESS a agentúra M KREO, bol rozdelený do ôsmich panelov zameraných na cestnú, železničnú a leteckú dopravu, inovácie a vízie v doprave na Slovensku i vo svete.
