Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vysoká návštevnosť Národného cintorína počas celého roka podľa riaditeľky Literárneho múzea SNK dokazuje trvalý záujem verejnosti nielen o vecné pamiatky tohto typu.
Autor TASR
Martin 31. októbra (TASR) – Program dnešnej pietnej spomienky na Národnom cintoríne v Martine, bol venovaný 140. výročiu narodenia spisovateľa Janka Jesenského a 100. výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny. Pri príležitosti Pamiatky zosnulých ju pripravili Slovenská národná knižnica (SNK) - Literárne múzeum SNK, mesto Martin a Matica slovenská (MS).
Podľa riaditeľky Literárneho múzea SNK Jarmily Kováčovej je na Národnom cintoríne pochovaných viac ako 400 národných dejateľov. „Už v roku 1928 sem zo Záhrebu previezli telesné pozostatky Martina Kukučína, v roku 1940 zo Zlatých Moraviec Janka Kráľa a v roku 1950 z Bratislavy aj Janka Jesenského. Zo 43 náhrobníkov v správe SNK boli počas uplynulých šiestich rokov opravené hrobové miesta a pomníky Antona Augustína Baníka, Samuela Czambela, Štefana Mikuláša Ferienčíka, Mikuláša Galandu, Juraja Hodžu, Aničky Hurbanovej, Branislava a Jána Kadavého, Jána Kalinčiaka, Martina Kukučína, Jána Smreka, Karola Plicku, Pavla Socháňa, Samuela Šípku, Ivana Šoltésa, Eleny Šoltésovej, Pavla Zgúta a Karola Kuzmányho,“ uviedla riaditeľka Literárneho múzea SNK.
Vedecký tajomník MS Peter Cabadaj podotkol, že v roku 2014 si v Martine okrem iného pripomenuli aj 20. výročie prijatia zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov. „Je to z nášho pohľadu významné výročie, ktoré jednak zadefinovalo legislatívne postavenie tohto mesta v kontexte slovenských dejín, jeho úlohu, význam a poslanie. A zároveň výrazne pomohlo aj Národnému cintorínu získať finančné zdroje, aby bol skutočne národným panteónom našich dejateľov. Vďaka tomuto zákonu sme sa dostali do situácie, že Národný cintorín sa postupne rekonštruuje a v najbližších rokoch by mal byť miestom, ktoré bude dôstojnou formou vítať návštevníkov,“ povedal Cabadaj.
Riaditeľka doplnila, že SNK pod gesciou Literárneho múzea v súvislosti s prípravou tohtoročnej Pamiatky zosnulých zabezpečila výzdobu 210 hrobových miest. „Vysoká návštevnosť Národného cintorína počas celého roka dokazuje trvalý záujem verejnosti nielen o vecné pamiatky tohto typu, ale v konečnom dôsledku aj o samotnú pamäť národa. Od začiatku tohto roka navštívilo Národný cintorín približne 22.000 domácich i zahraničných návštevníkov,“ dodala Kováčová.
Národný cintorín založili koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku na ňom našli postupne mnohí národovci, a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 vyhlásili Národný cintorín za národnú kultúrnu pamiatku.
Podľa riaditeľky Literárneho múzea SNK Jarmily Kováčovej je na Národnom cintoríne pochovaných viac ako 400 národných dejateľov. „Už v roku 1928 sem zo Záhrebu previezli telesné pozostatky Martina Kukučína, v roku 1940 zo Zlatých Moraviec Janka Kráľa a v roku 1950 z Bratislavy aj Janka Jesenského. Zo 43 náhrobníkov v správe SNK boli počas uplynulých šiestich rokov opravené hrobové miesta a pomníky Antona Augustína Baníka, Samuela Czambela, Štefana Mikuláša Ferienčíka, Mikuláša Galandu, Juraja Hodžu, Aničky Hurbanovej, Branislava a Jána Kadavého, Jána Kalinčiaka, Martina Kukučína, Jána Smreka, Karola Plicku, Pavla Socháňa, Samuela Šípku, Ivana Šoltésa, Eleny Šoltésovej, Pavla Zgúta a Karola Kuzmányho,“ uviedla riaditeľka Literárneho múzea SNK.
Vedecký tajomník MS Peter Cabadaj podotkol, že v roku 2014 si v Martine okrem iného pripomenuli aj 20. výročie prijatia zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov. „Je to z nášho pohľadu významné výročie, ktoré jednak zadefinovalo legislatívne postavenie tohto mesta v kontexte slovenských dejín, jeho úlohu, význam a poslanie. A zároveň výrazne pomohlo aj Národnému cintorínu získať finančné zdroje, aby bol skutočne národným panteónom našich dejateľov. Vďaka tomuto zákonu sme sa dostali do situácie, že Národný cintorín sa postupne rekonštruuje a v najbližších rokoch by mal byť miestom, ktoré bude dôstojnou formou vítať návštevníkov,“ povedal Cabadaj.
Riaditeľka doplnila, že SNK pod gesciou Literárneho múzea v súvislosti s prípravou tohtoročnej Pamiatky zosnulých zabezpečila výzdobu 210 hrobových miest. „Vysoká návštevnosť Národného cintorína počas celého roka dokazuje trvalý záujem verejnosti nielen o vecné pamiatky tohto typu, ale v konečnom dôsledku aj o samotnú pamäť národa. Od začiatku tohto roka navštívilo Národný cintorín približne 22.000 domácich i zahraničných návštevníkov,“ dodala Kováčová.
Národný cintorín založili koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku na ňom našli postupne mnohí národovci, a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 vyhlásili Národný cintorín za národnú kultúrnu pamiatku.
