Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spoluautorka diela Katarína Hegedüšová Vantarová z CBRB SAV priblížila, že publikáciu jej autori doplnili o údaje o rozšírení vegetačných jednotiek, ktoré zaznamenali na území NP.
Autor TASR
Martin 3. februára (TASR) - Nová publikácia Lišajníky, machorasty a cievnaté rastliny Národného parku (NP) Veľká Fatra prináša výsledky z takmer 50-ročného výskumu a podrobné údaje o vegetácii jedného z najväčších a najzachovalejších NP na Slovensku. Jej autorský kolektív ju slávnostne predstavil v piatok (2. 2.) v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu Andreja Kmeťa v Martine. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková.
Publikácia spojila botanikov z dnes už zrušeného pracoviska Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici a Centra biológie rastlín a biodiverzity (CBRB) SAV s odborníkmi z viacerých akademických a múzejných pracovísk. Okrem práce v teréne kriticky prehodnotili dostupné údaje, čo viedlo k vyčleneniu početných druhov, ktoré boli z územia doteraz uvádzané mylne.
"Dielo prináša odbornou a pritom príťažlivou a zrozumiteľnou formou informácie a údaje o rozšírení a synekológii 458 druhov lišajníkov, 462 taxónov machorastov a 1804 taxónov cievnatých rastlín zistených na území NP Veľká Fatra a v obciach v jeho bezprostrednej blízkosti, o prírodných pomeroch územia a bohatú fotografickú prílohu," uviedla Tináková.
Spoluautorka diela Katarína Hegedüšová Vantarová z CBRB SAV priblížila, že publikáciu jej autori doplnili o údaje o rozšírení vegetačných jednotiek, ktoré zaznamenali na území NP. "Čitatelia v knihe nájdu aj mapu referenčného územia či prehľad maloplošných chránených území," doplnila.
Kniha je určená nielen pre profesionálnych botanikov, vedcov či ochrancov prírody, ale aj pre všetkých tých, ktorí chcú, aby boli krásy NP zachované pre budúce generácie, podotkla Tináková. Dielo uviedli do života bývalý dlhoročný riaditeľ NP Veľká Fatra Peter Vantara a za Botanický ústav CBRB SAV Milan Valachovič.
"Autorský kolektív pracoval na publikácii práve v čase, keď NP oslávil svoje 20. výročie od jeho vyhlásenia v roku 2002, a vyšla krátko pred 50. výročím vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra," dodala hovorkyňa SAV.
Publikácia spojila botanikov z dnes už zrušeného pracoviska Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici a Centra biológie rastlín a biodiverzity (CBRB) SAV s odborníkmi z viacerých akademických a múzejných pracovísk. Okrem práce v teréne kriticky prehodnotili dostupné údaje, čo viedlo k vyčleneniu početných druhov, ktoré boli z územia doteraz uvádzané mylne.
"Dielo prináša odbornou a pritom príťažlivou a zrozumiteľnou formou informácie a údaje o rozšírení a synekológii 458 druhov lišajníkov, 462 taxónov machorastov a 1804 taxónov cievnatých rastlín zistených na území NP Veľká Fatra a v obciach v jeho bezprostrednej blízkosti, o prírodných pomeroch územia a bohatú fotografickú prílohu," uviedla Tináková.
Spoluautorka diela Katarína Hegedüšová Vantarová z CBRB SAV priblížila, že publikáciu jej autori doplnili o údaje o rozšírení vegetačných jednotiek, ktoré zaznamenali na území NP. "Čitatelia v knihe nájdu aj mapu referenčného územia či prehľad maloplošných chránených území," doplnila.
Kniha je určená nielen pre profesionálnych botanikov, vedcov či ochrancov prírody, ale aj pre všetkých tých, ktorí chcú, aby boli krásy NP zachované pre budúce generácie, podotkla Tináková. Dielo uviedli do života bývalý dlhoročný riaditeľ NP Veľká Fatra Peter Vantara a za Botanický ústav CBRB SAV Milan Valachovič.
"Autorský kolektív pracoval na publikácii práve v čase, keď NP oslávil svoje 20. výročie od jeho vyhlásenia v roku 2002, a vyšla krátko pred 50. výročím vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra," dodala hovorkyňa SAV.
