Papradno 11. júna (TASR) – Prihraničná obec Papradno v Považskobystrickom okrese je v porovnaní s inými obcami stredného Považia pomerne „mladá“. I keď nález úlomkov brúsenej sekery naznačuje, že ľudia tu žili už v neskorej dobe kamennej, prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1525.

Podľa starostu obce Romana Španihela väčšie osídlenie prišlo vďaka valašskej kolonizácii v 14. až 16. storočí, kedy bolo Papradno súčasťou Bytčianskeho panstva. Valasi prichádzali na sever Slovenska po Karpatskom oblúku z Rumunska a Karpatskej Ukrajiny, vyznačovali sa salašníckym spôsobom života a dobytkárstvom. Valasi mali svoj osobitý súhrn právnych zvyklostí nazývaných valašské právo. V porovnaní s poddanými v Uhorsku mali určité privilégiá, nemuseli platiť peňažné desiatky ani pracovať na panskom. Strážili však horské priechody a chytali zbojníkov. V 17. storočí splynuli s domácim obyvateľstvom. O valašskom charaktere obce svedčí aj erb, v ktorom má Papradno barana.



Papradno je s viac ako 2500 obyvateľmi najväčšou obcou Považskobystrického okresu. S rozlohou vyše 56 kilometrov štvorcových je väčšie ako napríklad Púchov, Prievidza či Nové Mesto nad Váhom. Počas valašskej kolonizácie vznikali v chotári nové osady, postupne ich bolo až okolo 60. Väčšina z nich storočiami zanikla, v niektorých sa staré „bačovy“ využívajú na rekreačné účely. Len v niektorých (Podjavorník, Kŕžel, Majer a Podžiar) žijú ľudia po celý rok. Ľudia sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, neskôr sa rozvíjali remeslá, najmä stolárstvo, košikárstvo a kováčstvo. V roku 1965 mala obec takmer 5000 obyvateľov, industrializácia a intenzívna bytová výstavba ich však mnoho odlákala najmä do Považskej Bystrice.

Okrem pracovitých ľudí je najväčším bohatstvom rázovitého Papradna tamojšia príroda a folklór. Obec leží v malebnom údolí tiahnucom sa od pravého brehu rieky Váh až do podhorskej oblasti Javorníkov, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Až 80 percent chotára tvoria prevažne ihličnaté porasty siahajúce do výšky až 1071 metrov nad morom (Veľký Javorník). Okolie obce je hubárskym rajom, ihličnaté lesy poskytujú vhodné podmienky na život lesnej zveri, cez celú dedinu preteká potok Papradnianka, obľúbený pstruhový revír, ktorý láka rybárov z celého okresu.

Ďalšou veľkou devízou Papradna sú možnosti turistiky, cykloturistiky a výrazný vzostup zaznamenala najmä v poslednom desaťročí agroturistika. Cyklotrasami sa môžu milovníci bicyklov dostať až na hrebeň Javorníkov a po ňom buď do partnerskej moravskej obce Karolínka na druhej strane Javorníkov, alebo západnejšie po vrchole Javorníkov až na Kohútku, kde je aj moderné lyžiarske stredisko.

Nová kanalizácia zvýšila bonitu obce, obyvatelia ju vítajú

Kvalita života obyvateľov v najväčšej obci Považskobystrického okresu – Papradne sa rapídne zvýšila pred dvomi rokmi, keď sa v spolupráci s Považskou vodárenskou spoločnosťou ukončil projekt odkanalizovania celej doliny. Podľa starostu Romana Španihela sa kanalizáciou skončili roky pretrvávajúce problémy.

"Kanalizácia je veľkým prínosom. Žumpy sa vyvážali na roľu, sem-tam aj do potoka Papradnianka, riešili sme tu mnoho problémov. Kanalizácia nás nestála v podstate nič, no po jej dokončení sme investovali z úveru 250.000 eur na zaasfaltovanie ciest," priblížil Španihel.

Papradno je tak dnes podľa neho modernou obcou s kompletnou infraštruktúrou, zdravotným strediskom, poštou, s niekoľkými predajňami potravín a spotrebného tovaru, pohostinstvami a reštauráciami. Je tu aj domov sociálnej starostlivosti. Ten prešiel z pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja pod obec. Kapacitne je stavaný pre 34 klientov, žijú v ňom najmä obyvatelia obce a záujem o služby je väčší ako kapacita. V dedine pôsobí niekoľko drevárskych a stavebných firiem, nechýba pálenica a bohatý kultúrny, spoločenský a športový život. "Do obce sa vracajú aj mladší ľudia, ktorí si tu upravujú staré drevenice, ich okolie a to je dobré," pochvaľoval si starosta.

Ako dodal, asi najväčším problémom je tamojšia základná škola. Monumentálnu stavbu postavili v roku 1957, jej kapacita je 500 žiakov, no momentálne ju navštevuje iba 160 školákov. Priestranná budova dostala nedávno nové plastové okná a celú budovu natreli. Na zateplenie však peňazí nebolo, a tak je prevádzka pre obec finančne náročná. "Materskú školu máme naplnenú na maximálnu kapacitu, chceli by sme preto presunúť materskú školu na prízemie základnej školy, čím by došlo na jednej strane k ušetreniu prostriedkov na prevádzku, ale aj k rozšíreniu materskej školy o ďalšiu triedu. Ročne sa u nás narodí asi 20 detí, každé dostáva od obce vkladnú knižku so 170 eurami. Nezabúdame na mladé rodiny, nedávno sme dostavali novú bytovku," doplnil Španihel s tým, že úmrtnosť v prestarnutej obci je stále vyššia ako natalita, a tak chcú do dediny pritiahnuť aj mladých z okolia.

Novú tvár dostalo v posledných rokoch centrum obce. Prispel k tomu úspešný europrojekt na úpravu verejného priestranstva za 30.000 eur, ďalších 20.000 investovala obec do výstavby amfiteátra. Zaťažkávaciu skúšku zažije už koncom júna, kedy obec pripravila koncert bratov Nedvědovcov. Novú fasádu má i tamojší obecný úrad, a tak ku kompletnému zveľadeniu centra obce chýba už iba rekonštrukcia kultúrneho domu. Starosta si pochvaľuje aj prístup občanov k separovanému zberu. Ten zaviedli v obci len nedávno, no už začína prinášať finančný efekt.

"Máme tu telovýchovnú jednotu Žiar. Futbalový oddiel so žiackym, dorasteneckým a mužským družstvom už roky ťahá Stanislav Lališ. Tento rok sme zrekonštruovali oplotenie ihriska, vlani sme prekryli tribúnu. Dlhoročnú tradíciu má dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v Papradne založili už v roku 1896. Pred šiestimi rokmi sme z ministerstva vnútra vybavili cisternu Liaz a v minulom roku sme dostali repasovanú Tatru 148, ktorá je neoceniteľným pomocníkom najmä pri lesných požiaroch," doplnil starosta.

Anna Beníková povýšila agroturistiku na nový level, obec to víta

Najmä v posledných rokoch sa o rozvoj agroturistiky v Papradne v okrese Považská Bystrica stará súkromne hospodáriaca roľníčka Anna Beníková. Agrofarma s Kolibou Papradno, výbehom pre kone a atrakciami pre deti je vyhľadávaným miestom víkendových návštev milovníkov prírody, zvierat a gurmánskych špecialít z blízkeho i ďalekého okolia.

„Súkromne hospodárim od roku 1994, zameriavame sa na chov hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie, chov oviec a koní. Kone chováme najmä pre agroturistiku. Vybudovali sme dva penzióniky. Jeden je priamo v dedine, druhý – Kolibu, máme na farme. Na salaši za Kolibou vyrábame čerstvý a údený ovčí syr, bryndzu, žinčicu, ovčie nite. Celú produkciu predáme tu na farme, denne je to asi 60 kilogramov syru,“ priblížila Beníková s tým, že súčasné stádo asi 400 oviec chce pre veľký záujem o výrobky rozšíriť o ďalších asi 150. Chovajú tiež 80 kráv a desať koní. Tie využívajú aj na hipoterapiu.



Ako dodala, približne o mesiac začne slúžiť na Kolibe verejnosti aj ubytovanie s kapacitou 25 lôžok, čo pozdvihne možnosti agroturistiky na vyššiu úroveň. Salaš Koliba Papradno je zároveň jedným z dvoch salašov v Trenčianskom samosprávnom kraji, ktorý je zapojený do projektu propagácie ovčiarstva Bačova cesta. Tretie zo série podujatí Bačovej cesty bolo v Papradne pred dvomi týždňami a prilákalo stovky návštevníkov. „Najväčší dôraz kladieme na kvalitu výrobkov a hygienu. Na tú dohliadam osobne každý deň, ešte sa nám nestalo, že by sme mali s kvalitou našich výrobkov problémy,“ doplnila agropodnikateľka.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Okolie Koliby prešlo najmä v poslednom desaťročí veľkými zmenami. Pribudli altánky, prístrešok s pódiom pre účinkujúcich počas podujatí na salaši, útroby Koliby s kapacitou asi 60 návštevníkov rozšírili o zastrešenú terasu. Všetky investície šli podľa Beníkovej z jej vlastného vrecka, v žiadosti o eurofondy úspešná nebola.

Spoluprácu s Beníkovou si pochvaľuje aj starosta Papradna Roman Španihel. Podľa neho je obrovským prínosom pre rozvoj turistiky v obci. „Salaš Koliba k nám ťahá turistov, je tam možnosť sa najesť počas celého týždňa, cez víkendy sú tam akcie pre verejnosť, mnohé robí pani Beníková v spolupráci s obcou,“ dodal Španihel s tým, že priamo v Kolibe ako starosta aj sobáši, jeden z párov dokonca oddával na lúke pri Kolibe priamo medzi ovcami.

Pýchou je unikátny organ

Dominantou centra prihraničnej obce Papradno v Považskobystrickom okrese je neobarokový rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Ondrejovi. Postavili ho v roku 1792 a jeho najväčšou pýchou je popri bohatej výzdobe interiéru unikátny organ.

Podľa starostu Papradna Romana Španihela je trojmanuálový chrámový organ z roku 1952 štvrtým najväčším na Slovensku. Má 55 znejúcich registrov, jeho súčasťou je 5069 píšťal, z nich je 4351 kovových, 334 drevených a 384 jazykových. Okrem tradičných registrov má aj zvláštne registre a zariadenia ako triangel, harfa, slávik, kukučka a zvony.

Veľkú, päť rokov trvajúcu generálnu opravu organu ukončili podľa starostu v roku 2011, obec na rekonštrukciu unikátneho zariadenia prispela sumou 10.000 eur. "Keď sa k organu dostane odborník a vie na ňom zahrať, je to niečo nádherné. V minulom roku sme mali v kostole prvý organový koncert, tento rok ho pre veľký úspech zopakujeme. Starí organisti však postupne vymierajú, pán farár sa snaží dať dokopy mladých ľudí, založil organovú školu. Chodia k nám hrať organistky z neďalekých obcí Jasenica a Brvnište. Dúfam, že čoskoro bude aj nejaký Papradňan, ktorý sa na to naučí hrať," doplnil starosta.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Ďalšou zaujímavosťou papradnianskeho kostola je šesť zvonov vo veži. Každý z nich má svoje meno. Najstarší je sv. Ondrej (umieračik) a pochádza z roku 1711. Pôvodne zvonil v starom drevenom kostolíku. Najmladším je zvon sv. Peter a Pavol z roku 1971. Všetky zvony sú tónovo zladené, počas Veľkej vojny slúžili mimo kostola na vojenské účely.

Papradnianske trávnice Podžiaranu

Najväčším nehmotným bohatstvom obce Papradno v okrese Považská Bystrica je tamojší rázovitý folklór. O jeho šírenie a uchovanie pre budúce generácie sa stará folklórna skupina Podžiaran. Vznikla v roku 1982, no jej začiatky spadajú podľa vedúcej Lenky Jandušíkovej do 60. rokov minulého storočia.

„V aktuálnej zostave fungujeme asi päť rokov. Spievame najmä papradnianske trávnice, ktoré sú typické trojhlasným spevom. Okrem toho nacvičujeme rôzne zvykoslovné pásma približujúce život v obci v dávnejšej minulosti, ale aj vtipné scénky pre pobavenie divákov,“ priblížila Jandušíková.



Ako dodala, skupina vystupuje po celom Slovensku. „Tento rok je taký špeciálny, pretože v minulom roku sme získali na celoštátnej súťaži Nositelia tradícií Zlaté pásmo a špeciálne ocenenie za vokálnu interpretáciu. Preto aj tento rok dostávame veľa pozvánok na rôzne podujatia, ako sú festivaly Myjava, Východná, Detva. Tento rok sa podarilo Patrikovi Kaprálikovi a ženskej speváckej skupine postúpiť z krajského kola do celoštátneho, ktoré bude v novembri v Dolnom Kubíne,“ dodala.

Osobité špecifiká majú aj pôvodné papradnianske kroje. „Muži nosia v zimnom období súkenné gate, pracovnú alebo vyšívanú košeľu, širák a krpce. V lete namiesto súkenných nohavíc majú plátenné nohavice – cvilišky. Dvojaký kroj majú aj ženy. Väčšinou biela zápona na nej záponečka, rukávce, vesta, nesmú chýbať krpce. V letnom období vieme nosiť šaty – letnice a k tomu bohato vyšívané rukávce,“ predstavila kroj Jandušíková.

O zachovanie papradnianskeho folklóru podľa nej netreba mať obavy. V detskej folklórnej skupine Podžiaranček je okolo 30 detí od troch do 15 rokov. Na tamojšej základnej škole majú hodiny regionálnej výchovy, pred niekoľkými rokmi vznikla v budove školy izba regionálnych tradícií.

„Začalo to tak, že deti na hodine regionálnej výchovy začali zbierať staré veci, ktoré našli u starých rodičov. Zrazu to začalo pribúdať, a tak sme sa rozhodli zriadiť izbu regionálnych tradícií. Keď sme oslovili ľudí z obce, vôbec sme netušili, akú to bude mať odozvu a ako sa izba krásne zaplní. Naše deti tak majú odkaz svojich starých mám a starých otcov o tom, ako kedysi žili a čo robili,“ povedala riaditeľka Základnej školy v Papradne Helena Janasová s tým, že okrem vyučovania regionálnej výchovy je izba otvorená aj pre verejnosť.