Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Žilinský kraj

Obec Babín sa pýši zachovávaním rezbárstva a ľudových tradícií

Stála rezbárska expozícia, štyridsaťročná tradícia miestnej folklórnej skupiny, propagácia regionálnych tancov a piesní či viacero historických pamiatok svedčia o pestrosti života v Babíne v okrese Námestovo. Dedinka vznikla v polovici 17. storočia na základe valašského práva, neskôr sa cez poľnohospodárstvo transformovala na sedliacku obec. Na snímke cesta vedúca ku kaplnke za Domom smútku v obci Babín, v okrese Námestovo 12. januára 2018, pozdĺž ktorej sa nachádzajú vyrezávané drevené plastiky. Foto: TASR - Miroslava Siváková

Dedinka vznikla v polovici 17. storočia na základe valašského práva, neskôr sa cez poľnohospodárstvo transformovala na sedliacku obec.

Babín 13. januára (TASR) – Stála rezbárska expozícia, 40-ročná tradícia miestnej folklórnej skupiny, propagácia regionálnych tancov a piesní či viacero historických pamiatok svedčia o pestrosti života v Babíne v okrese Námestovo. Dedinka vznikla v polovici 17. storočia na základe valašského práva, neskôr sa cez poľnohospodárstvo transformovala na sedliacku obec.

"K dominantám Babína patrí neorománsky kostol z bieleho pieskovca postavený v 30. rokoch 20. storočia. Projektoval ho významný slovenský architekt Milan Michal Harminc,"
priblížil starosta obce Martin Matys. Nachádza sa tu aj stála expozícia ľudového rezbárstva, ktorá vznikla na počesť rodáka, insitného umelca Štefana Siváňa. Zbierka obsahuje viac ako 105 drevených plastík z lipového a topoľového dreva od vyše 40 autorov zo Slovenska, Česka a Poľska.

Historické bohatstvo Babína reprezentujú okrem iného aj dve útle svätyne. Prícestná kaplnka Panny Márie umiestnená v lokalite Zasihla bola postavená v priebehu 18. storočia. Architektúra zahŕňa polkruhovú niku uzatvorenú dreveným oknom, vo vnútorných priestoroch je soška Panny Márie Lurdskej. Druhá kaplnka je zasvätená Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a postavili ju na konci 19. storočia.

Obec každoročne organizuje množstvo tradičných podujatí, niektoré z nich sú známe aj v zahraničí. Veľmi obľúbený je medzinárodný rezbársky plenér pod názvom Návraty k Siváňovcom. Minulý rok sa uskutočnil už jeho 13. ročník. „Vždy v polovici augusta sa u nás stretávajú neprofesionálni ľudoví rezbári. Tento rok sa bude dokončovať téma z vlaňajška - sedem hlavných hriechov. Zostáva nám dotvoriť pýchu a závisť,“ vysvetlil Matys. Výsledné diela sú inštalované do stálej expozície v obci.

Vlani v novembri si obec pripomenula 40. výročie založenia Folklórnej skupiny Babín. „Súbor prezentuje a zachováva ľudové zvyky a tradície obce, sú to hlavne pásma zamerané na zvykoslovie a obyčaje, ako napríklad Krstiny, Práca na poli, ale aj Sadenie stromčekov, Kosenie či Holenie v rebríku,“ priblížil Matys s tým, že práve toto scénické vystúpenie v minulosti preslávilo obec po celom Slovensku.

Minulý rok sa Babínčanom podarilo oživiť tradíciu ľudových domácich zabíjačiek, ktoré sú spojené s lyžiarskym prechodom na bežkách. Ďalším zaujímavým kultúrnym podujatím sú dni obce, ktoré sa uskutočňujú v priestoroch športového areálu a sú zamerané na propagáciu regionálnej ľudovej tvorby v podobe piesní a tancov.

Tradičné ľudové rezbárstvo deda Siváňa si v obci našlo svojho nasledovníka



Ľudový rezbár Peter Bohucký, ktorý žije a tvorí v Babíne, pracuje s drevom už štvrťstoročie. V mladom veku ho natoľko zaujali výrobky významného oravského ľudového rezbára, deda Siváňa, že sa rozhodol stať jedným z nasledovníkov jeho životného odkazu.

„Spočiatku sa mi to nezdalo náročné, tak som si povedal, prečo to neskúsiť. Potom som sa už snažil sem-tam niečo vystrúhať. Začal som s menšími kusmi, no postupne som začal opracovávať aj väčšie kusy dreva,“ vysvetlil Bohucký pre TASR. V obci je síce momentálne jediným rezbárom, no spolupracuje s dvoma kolegami z neďalekého Hruštína. Zároveň je zakladateľom tejto ľudovej tradície v Bohuckej rodine. Podľa neho je udržiavanie bohatstva po starých otcoch veľmi dôležité najmä do budúcna. Aj preto verí, že nájde niekoho, koho bude môcť naučiť to, čo sa naučil on sám.

Proces rezbárstva nie je vôbec jednoduchý, vyžaduje detailnú prípravu. Bohucký najčastejšie vyrezáva z lipového dreva. „Životnosť sochy závisí od toho, či je umiestnená v interiéri alebo exteriéri. Vonku vydrží približne 30 rokov, pokiaľ je o drevo dobre postarané, exponáty určené do vnútorných priestorov majú životnosť oveľa vyššiu,“ priblížil. Momentálne rezbár pracuje na soche medveďa z jedle, ktorú sadil pred sto rokmi ešte jeho starý otec.

Autorove sochy a výtvory je možné vzhliadnuť v Osvetovom stredisku v Dolnom Kubíne, kde sú súčasťou stálej expozície, ale aj na viacerých miestach v obci Babín. Zvyšné práce sú zaradené v súkromných zbierkach. Bohucký tvrdí, že ľudia začali v poslednom čase javiť väčší záujem o veci vyrobené z dreva. Neuvedomujú si však celkom ich umeleckú hodnotu. Preto je v dnešnej dobe náročné sa touto činnosťou uživiť.

Obec Babín sa v súčasnosti snaží nadviazať na dlhoročnú tradíciu rezbárov Siváňovcov, a to dvoma cezhraničnými projektmi. Okrem toho v dedinke každoročne prebieha plenér pod názvom Návraty k Siváňovcom, ktorého hlavným poslaním je oživiť tradičné umenie.

Štefan Siváň patrí k najvýznamnejším rodákom Babína a je osobitým zjavom slovenského insitného umenia s mimoriadne vzácnym a hodnotovým prejavom. K vyrezávaniu plastík sa dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil koledovať. Prešiel nielen odľahlé miesta Slovenska, ale aj Moravu a Sliezsko.

Siváňova rezba sa vyznačuje bezprostrednosťou výrazu a naivným čarom. Charakteristické sú jeho včelie úle v tvare medveďa alebo ženských postáv v ľudovom odeve. Kolekcia jeho plastík sa nachádza v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne.
Stála rezbárska expozícia, štyridsaťročná tradícia miestnej folklórnej skupiny, propagácia regionálnych tancov a piesní či viacero historických pamiatok svedčia o pestrosti života v Babíne v okrese Námestovo. Dedinka vznikla v polovici 17. storočia na základe valašského práva, neskôr sa cez poľnohospodárstvo transformovala na sedliacku obec. Na snímke vyrezávané drevené sochy z Galérie ľudového rezbárstva v obci Babín, v okrese Námestovo 12. januára 2018.
Foto: TASR - Miroslava Siváková



Snaha o propagáciu tradícií vyústila do spolupráce s Čechmi aj Poliakmi


Partnerstvo, ktoré nadviazala obec Babín v rámci cezhraničnej spolupráce s poľskou gminou Brenna a českými Veľkými Karlovicami, sa prioritne zameriava na propagáciu tradícií s kultúrnou hodnotou. Spoločným cieľom samospráv na obidvoch stranách hranice je prostredníctvom čerpania eurofondových zdrojov začať realizovať zaujímavé projekty orientované na rozvoj rezbárstva.

„S Poliakmi sme pripravili spoločný projekt s názvom Cesta za vôňou dreva. Prioritným zámerom je najmä výstavba exteriérovej expozície ľudového rezbárstva a vytvorenie akéhosi verejného priestranstva, kde sa budú konať kultúrne podujatia zamerané na zachovanie ľudovej kultúry,“ vysvetlil starosta Babína Martin Matys. Súčasťou idey je aj edukačný chodník, ktorý bude určený najmä pre deti, návštevníkov obce a turistov.

S budovaním náučného chodníka úzko súvisí aj výsadba rôznych drevín a tiež vysiatie obilnín rôzneho druhu. „Chceme, aby mladá generácia nezabudla rozpoznávať jednotlivé dreviny,“ priblížil starosta s tým, že súčasťou projektu sú aj tvorivé dielne či propagácia ľudových nástrojov. Na to priamo nadväzuje detské sympózium Babínska stružlinka, ktoré je určené pre mladých nádejných hudobných tvorcov. „Chceme, aby sa deti pohrali s materiálom, aby sme im sprostredkovali ľudovú tvorbu aj hmatateľným spôsobom. Samozrejme vzniknú aj ľudové sympóziá neprofesionálnych umelcov,“ vysvetlil starosta. V Babíne je naplánovaný aj turistický chodník, ktorý spojí obe partnerské obce. Ak bude projekt úspešný, prinesie prosperitu nielen pre obec, ale aj pre celý región.

Spolupráca s Veľkými Karlovicami „Dedičstvo predkov v našich rukách“ je zameraná najmä na rekonštrukciu stálej expozície rezbárstva. „Chceli by sme ju zrenovovať na dôstojnejšiu úroveň, aby výstavné priestory spĺňali určitý štandard. V pláne je vytvorenie stálej expozície rozdelenej na tri časti,“ ozrejmil Matys. Do pôvodnej budovy pribudnú podstavce a informačné tabule prezentujúce rodáka, insitného ľudového rezbára Štefana Siváňa, jeho syna a ďalších umelcov. „Taktiež by sme v rámci projektu chceli zriadiť informačné centrum, ktoré by zviditeľňovalo nielen ľudovú kultúru našej obce, ale aj ostatných dedín z okolia, a to rôznymi propagačnými materiálmi,“ uzavrel Matys.



V obci opravili cesty aj športový areál, tento rok prebehne obnova škôlky



V priebehu minulého roka sa v obci Babín v okrese Námestovo podarilo zveľadiť miestne komunikácie, zmodernizovať a zrekonštruovať športový areál a popri prístupových cestách a premostení vybudovala samospráva obce aj detské ihrisko. Starosta obce Martin Matys plánuje v čulej stavebnej aktivite pokračovať aj tento rok.

V súčasnosti prebieha v Babíne verejné obstarávanie na rekonštrukciu a prístavbu materskej školy, ktorá bola schválená v rámci eurofondov cez Ministerstvo pôdohospodárstva SR vo výške 235.000 eur. "Vďaka týmto stavebným úpravám sa zvýši kapacita materskej školy o 20 detí. Zväčšia sa priestory, kuchyňa a jedáleň, pribudne aj nová učebňa," vysvetlil starosta s tým, že prístavbou sa vyrieši problém stiesnených priestorov, kde je momentálne natlačených až 43 detí.

Babínska samospráva sa dlhodobo zameriava aj na odkanalizovanie. "Každý rok sa zapájame do výzvy environmentálneho fondu, kde žiadame o podporu," priblížil Matys a dodal, že obci sa prednedávnom podaril v spolupráci s Oravskou vodárenskou spoločnosťou veľký krok. Od jari sa začne s odkanalizovaním zhruba 600 metrov miestnych komunikácií. "Pojali by sme zhruba desať percent obytných domov," spresnil starosta. V tomto roku je v pláne aj asfaltovanie miestnej komunikácie v časti Lazina.

Momentálne prebieha aj hodnotenie projektu energetického zníženia náročnosti verejných budov, kde je v procese riešenia kompletná rekonštrukcia budovy Obecného úradu v Babíne. Cieľom projektu je zaviesť ekologické kúrenie tepelnými vrtmi. "Taktiež sem spadá zateplenie a modernizácia osvetlenia v rámci európskych noriem, či výmena okien a dverí. Projekt obsahuje aj výmenu krytiny, rekuperáciu a klímu," povedal Matys. Podľa neho by úspora energií bola takmer o 90 percent vyššia oproti súčasnému stavu.

V Babíne tento rok vstúpili do štvrtej fázy jednoduchých pozemkových úprav, ktoré končia na jeseň. Projekt sprostredkuje na deväťhektárovej ploche v lokalite Lán zhruba 160 stavebných pozemkov. Na jar roku 2019 tak v dedine očakávajú výstavbu nových rodinných domov.

V polovici roka 2018 sa na základe spolupráce v rámci miestnych akčných skupín (MAS) predpokladá realizácia a výstavba vyhliadkovej veže a turistických trás, ktoré by mohli prispieť k rozvoju turizmu v obci.



Divadelný súbor Úsmev funguje už 10 rokov, navštevuje ho takmer 50 detí



Kolektív Detského divadelného súboru (DDS) Úsmev pri Základnej škole a Materskej škole v Babíne pod vedením Anny a Ivany Kurčinových funguje v obci už desať rokov. Divadlo vzniklo ako záujmová mimoškolská činnosť, predchádzali mu aktivity v umeleckom prednese a literatúre. Kolektív 42 žiakov a študentov za dobu ich aktívneho pôsobenia pripravil široké spektrum inscenácií na základe predlôh literárnych textov ladených nielen humorne, ale aj dramaticky.

„Stretávame sa raz týždenne. Za tie roky vyrástli z divadelníkov, ktorí kedysi v divadle začínali, starší a skúsenejší mladí ľudia,“ vysvetlila pre TASR vedúca súboru Anna Kurčinová. Deti podľa jej slov umelecká činnosť veľmi oslovuje a motivuje ich na sebaprezentáciu. Jednotliví členovia DDS sú vedení ku kooperatívnej práci, strategickému mysleniu, tvorivej činnosti a v neposlednom rade k budovaniu sociálnych väzieb. „Samozrejme ide aj o zábavu, ktorú deti pri tvorení divadla cítia. Zapájajú sa aj do tvorivých dielní, ktoré vedú odborníci na divadlo, aby tak mohli zažiť iný pohľad na túto prácu,“ ozrejmila.

Vedúce divadelníkov zároveň vyberajú témy, ktoré majú spoločenský aj morálny význam, aby výpoveď pred divákom mala istú hodnotu. „Siahame však aj po veselších témach, najmä pri mladších žiakoch, aby divadlo najskôr chápali ako hru a až neskôr ako túžbu po vyjadrení svojich problémov a pocitov,“ priblížila vedúca súboru.

Dopyt po takejto forme sebarealizácie u detí každoročne stúpa, všetky kostýmy aj rekvizity si divadelníci pripravujú sami. Svoje hry si inscenujú v priestoroch školskej telocvične. „Snažíme sa do nacvičovania zapojiť každého, kto má o to záujem,“ povedala Anna Kurčinová a doplnila, že kolektív DDS Úsmev sa zúčastňuje na viacerých celoslovenských festivaloch, napríklad na Hviezdoslavovom Kubíne v rámci divadla a poézie či na podujatiach zameraných na detskú dramatickú tvorivosť.

Tento rok sa divadelníci zúčastnili na festivale kresťanského divadla Gorazdov močenok, kde sa umiestnili na druhom mieste. Navštívili aj Poľsko, Slovinsko a Českú republiku. „Práca s deťmi ma veľmi napĺňa, lebo po sebe zanecháva stopy. Tí starší, ktorí sa divadlu venujú už dlhšie, hovoria, že to pre nich má zmysel a posunulo ich to v uvažovaní nad sociálnymi a spoločenskými problémami,“ uzavrela vedúca DDS.