Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa etnológa Kysuckého múzea v Čadci Pavla Markecha bolo v rodine odpradávna jednou z najočakávanejších udalostí narodenie dieťaťa.
Autor TASR
Nová Bystrica 16. júna (TASR) – Život a zvyky v kysuckej obci Oščadnica predstavil v nedeľu v Skanzene Vychylovka – Nová Bystrica program Detstvo, dievoctvo, dospelosť. Na pódiu sa postupne vystriedali členovia Detského folklórneho súboru Oščadnička, Folklórneho súboru Račan a Folklórnej skupiny Dedovanka z Oščadnice.
Podľa vedúcej všetkých troch súborov Veroniky Mačuhovej predviedli oščadnickí folkloristi prechod z detstva až do dospelosti. "Najskôr to boli detské hry pre úplne najmenšie päť a šesťročné deti. Potom zvyky pri pasení kráv - keď boli dievčatá väčšie, tak pásli kravy. Ďalej dievčenský tanec ako pri zábave a pokračovala folklórna skupina Dedovanka so svadobnými zvykmi a piesňami," uviedla Mačuhová.
"Oščadnica patrí do goralskej oblasti, pretože na Kysuciach sú štyri goralské obce – Oščadnica, Skalité, Čierne a Svrčinovec. Rozpráva sa u nás aj goralským tvrdým nárečím. Deti ním už dnes veľmi nevedia rozprávať. Je veľa mladých rodín, ktoré sa prisťahovali do obce. Ja ich to učím vo folklóre a často sa aj pýtajú, čo to znamená. V spojení s jazykom, aj v spojení so zvykmi. Deti sa v súbore venujú tradičnej kultúre v našej obci a na Kysuciach. V mládežníckom folklórnom súbore sa zaoberáme aj ďalšími regiónmi Slovenska," vysvetlila vedúca súborov.
Podľa etnológa Kysuckého múzea v Čadci Pavla Markecha bolo v rodine odpradávna jednou z najočakávanejších udalostí narodenie dieťaťa. "V ľudovom prostredí malo svoje špecifiká od narodenia, krstu, zvykov, ochranných úkonov. Nielen vo vidieckom prostredí malo narodenie chlapca alebo dievčaťa svoje špecifické pravidlá, súvisiace s výchovou, zaradením do lokálneho spoločenstva i dedením majetku. Ak mali v rodine chlapca, ostával doma a dievka musela byť pripravená, že keď dospeje, odíde z hospodárstva," uviedol Markech.
"Drevené hračky, textilné bábiky vyrobené doma boli zdrojom zábavy spolu s prekáračkami, naháňačkami a detskými hrami. Školské povinnosti boli ešte v 19. storočí až za pracovnými povinnosťami. Od hračiek, cez šlabikáre sa z detí stávala mládež. Čas detstva a s ním spojených radostí sa postupne končil. Ukončené základné vzdelanie i vek okolo 15. roku života menil aj postavenie v spoločenstve. Dievky i mládenci, ktorí už v tomto veku dokázali zastať mnoho práce dospelých, sa tak dostali do nového postavenia v rodine i dedinskom spoločenstve i vzájomne voči sebe," dodal etnológ Kysuckého múzea.
Podľa vedúcej všetkých troch súborov Veroniky Mačuhovej predviedli oščadnickí folkloristi prechod z detstva až do dospelosti. "Najskôr to boli detské hry pre úplne najmenšie päť a šesťročné deti. Potom zvyky pri pasení kráv - keď boli dievčatá väčšie, tak pásli kravy. Ďalej dievčenský tanec ako pri zábave a pokračovala folklórna skupina Dedovanka so svadobnými zvykmi a piesňami," uviedla Mačuhová.
"Oščadnica patrí do goralskej oblasti, pretože na Kysuciach sú štyri goralské obce – Oščadnica, Skalité, Čierne a Svrčinovec. Rozpráva sa u nás aj goralským tvrdým nárečím. Deti ním už dnes veľmi nevedia rozprávať. Je veľa mladých rodín, ktoré sa prisťahovali do obce. Ja ich to učím vo folklóre a často sa aj pýtajú, čo to znamená. V spojení s jazykom, aj v spojení so zvykmi. Deti sa v súbore venujú tradičnej kultúre v našej obci a na Kysuciach. V mládežníckom folklórnom súbore sa zaoberáme aj ďalšími regiónmi Slovenska," vysvetlila vedúca súborov.
Podľa etnológa Kysuckého múzea v Čadci Pavla Markecha bolo v rodine odpradávna jednou z najočakávanejších udalostí narodenie dieťaťa. "V ľudovom prostredí malo svoje špecifiká od narodenia, krstu, zvykov, ochranných úkonov. Nielen vo vidieckom prostredí malo narodenie chlapca alebo dievčaťa svoje špecifické pravidlá, súvisiace s výchovou, zaradením do lokálneho spoločenstva i dedením majetku. Ak mali v rodine chlapca, ostával doma a dievka musela byť pripravená, že keď dospeje, odíde z hospodárstva," uviedol Markech.
"Drevené hračky, textilné bábiky vyrobené doma boli zdrojom zábavy spolu s prekáračkami, naháňačkami a detskými hrami. Školské povinnosti boli ešte v 19. storočí až za pracovnými povinnosťami. Od hračiek, cez šlabikáre sa z detí stávala mládež. Čas detstva a s ním spojených radostí sa postupne končil. Ukončené základné vzdelanie i vek okolo 15. roku života menil aj postavenie v spoločenstve. Dievky i mládenci, ktorí už v tomto veku dokázali zastať mnoho práce dospelých, sa tak dostali do nového postavenia v rodine i dedinskom spoločenstve i vzájomne voči sebe," dodal etnológ Kysuckého múzea.
