Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Redik bol vždy spojený s magickými úkonmi, aby sa chlapom na holi dobre darilo a všetko bolo tak, ako má byť.
Autor TASR
Zázrivá 14. mája (TASR) - Pastiersku a salašnícku sezónu otvorilo dnes na salaši na Rovnej hore v Zázrivej redikaňä - jarné vyháňanie oviec na pastviny a sťahovanie salaša, spojené s dávnymi zvykmi a obradmi.
"Redikaňä pochádza z rumunského slova, ktoré značí zdvihnúť sa a je to sťahovanie salaša. Prvý redik sa vždy robil po zime, kedy sa vyháňali ovce na hole a prevážal sa bačovský riad. Redik bol vždy spojený s magickými úkonmi, aby sa chlapom na holi dobre darilo a všetko bolo tak, ako má byť," povedal Peter Madigár, koordinátor projektu Trasa Valašskej Kultúry, ktorého súčasťou bolo dnešné podujatie Ovčärske obyčäje - Redikaňä v Zázrivej.
Podľa starostu Zázrivej Matúša Mnícha je Trasa Valašskej Kultúry spoločnou myšlienkou poľsko-slovenskej spolupráce v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja. "Oživovanie tradičných hodnôt by nám malo pomôcť oživiť kopanice. Centrum obce je celkom živé, ale zostávajú nám zarastené kopanice, kde práve tradičný chov oviec udržoval ráz vidieckej krajiny. Chceme zlepšiť život vo vidieckych častiach obce a vzbudiť záujem obyvateľov o chov oviec. Lebo máme problém zohnať niekoho na salaš, aby išiel robiť baču, čo bolo voľakedy tradičné remeslo. Mladých dnes ťažko dostanete od počítačov bačovať na salaš," podotkol starosta Zázrivej.
Tradičným zázrivským bačom je 53-ročný Ladislav Kazár. "Je to veľmi náročné na čas. Od jari do tvrdej zimy, pokým nenapadne sneh, nepoznáme domáce pohodlie. Spíme v maringotke priamo tu, pod Rozsutcom. Mladých ľudí to nezaujíma, pretože všetok voľný čas, rodinu a všetko musíme obetovať pre ovečky. Odmalička som sa motkal okolo oviec. Bačoval starý otec, otec a mne sa to tak protivilo, že som povedal, v živote to robiť nebudem. Odišiel som do Prahy, tam som študoval, sedem rokov som bol vo svete. A zistil som, že toto je to pravé orechové, čo chcem robiť. Teraz sa ovčiarstvu venujem 25 rokov," uviedol Kazár.
Tradičné salašníctvo na Slovensku je podľa organizátorov dedičstvom dávnej valaskej kolonizácie, ktorá od 15. storočia ovplyvnila kultúru i krajinný ráz v celých Karpatoch. Poľský zástupca partnerov projektu Józef Michałek doplnil, že valašská kolonizácia dala novú silu rozvoju. "Bola to pastierska kultúra a tá je kultúrou spolupráce. Tešíme sa, že máme grant Trasa Valašskej Kultúry. A priznávame sa k pastierskej kultúre, lebo je to vzácna, stará kultúra, ktorá je spoločná," dodal Michałek.
Projekt Trasa Valašskej Kultúry / Szlak kultury woloskiej realizuje obec Zázrivá spoločne s partnermi z Poľska a Slovenska. Jeho cieľom je vybudovanie spoločnej trasy cezhraničným územím zameranej na prezentáciu a zachovávanie spoločného dedičstva valaskej kolonizácie, rozvoj ovčiarstva, salašníctva, regionálnych produktov a starostlivosti o krajinu a turizmus.
"Redikaňä pochádza z rumunského slova, ktoré značí zdvihnúť sa a je to sťahovanie salaša. Prvý redik sa vždy robil po zime, kedy sa vyháňali ovce na hole a prevážal sa bačovský riad. Redik bol vždy spojený s magickými úkonmi, aby sa chlapom na holi dobre darilo a všetko bolo tak, ako má byť," povedal Peter Madigár, koordinátor projektu Trasa Valašskej Kultúry, ktorého súčasťou bolo dnešné podujatie Ovčärske obyčäje - Redikaňä v Zázrivej.
Podľa starostu Zázrivej Matúša Mnícha je Trasa Valašskej Kultúry spoločnou myšlienkou poľsko-slovenskej spolupráce v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja. "Oživovanie tradičných hodnôt by nám malo pomôcť oživiť kopanice. Centrum obce je celkom živé, ale zostávajú nám zarastené kopanice, kde práve tradičný chov oviec udržoval ráz vidieckej krajiny. Chceme zlepšiť život vo vidieckych častiach obce a vzbudiť záujem obyvateľov o chov oviec. Lebo máme problém zohnať niekoho na salaš, aby išiel robiť baču, čo bolo voľakedy tradičné remeslo. Mladých dnes ťažko dostanete od počítačov bačovať na salaš," podotkol starosta Zázrivej.
Tradičným zázrivským bačom je 53-ročný Ladislav Kazár. "Je to veľmi náročné na čas. Od jari do tvrdej zimy, pokým nenapadne sneh, nepoznáme domáce pohodlie. Spíme v maringotke priamo tu, pod Rozsutcom. Mladých ľudí to nezaujíma, pretože všetok voľný čas, rodinu a všetko musíme obetovať pre ovečky. Odmalička som sa motkal okolo oviec. Bačoval starý otec, otec a mne sa to tak protivilo, že som povedal, v živote to robiť nebudem. Odišiel som do Prahy, tam som študoval, sedem rokov som bol vo svete. A zistil som, že toto je to pravé orechové, čo chcem robiť. Teraz sa ovčiarstvu venujem 25 rokov," uviedol Kazár.
Tradičné salašníctvo na Slovensku je podľa organizátorov dedičstvom dávnej valaskej kolonizácie, ktorá od 15. storočia ovplyvnila kultúru i krajinný ráz v celých Karpatoch. Poľský zástupca partnerov projektu Józef Michałek doplnil, že valašská kolonizácia dala novú silu rozvoju. "Bola to pastierska kultúra a tá je kultúrou spolupráce. Tešíme sa, že máme grant Trasa Valašskej Kultúry. A priznávame sa k pastierskej kultúre, lebo je to vzácna, stará kultúra, ktorá je spoločná," dodal Michałek.
Projekt Trasa Valašskej Kultúry / Szlak kultury woloskiej realizuje obec Zázrivá spoločne s partnermi z Poľska a Slovenska. Jeho cieľom je vybudovanie spoločnej trasy cezhraničným územím zameranej na prezentáciu a zachovávanie spoločného dedičstva valaskej kolonizácie, rozvoj ovčiarstva, salašníctva, regionálnych produktov a starostlivosti o krajinu a turizmus.
