Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomenul, že v azerbajdžanskom Baku reprezentovala terchovskú muziku pred desiatimi rokmi Ťažká muzika.
Autor TASR
Terchová 5. augusta (TASR) - Zápis prvku Terchovská muzika do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pred desiatimi rokmi zviditeľnil obec vo svete a jej interpretom z Terchovej a okolia zvýšil sebavedomie. Pre TASR to povedal riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak s tým, že sobotňajší večerný program medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni sa pokúsi vykresliť, prečo si to terchovská muzika zaslúžila.
Pripomenul, že v azerbajdžanskom Baku reprezentovala terchovskú muziku pred desiatimi rokmi Ťažká muzika. "Boli sme pri tom, keď sa hlasovalo a keď sa oslavovalo. V Baku som vyriekol, že pokiaľ budeme múdri a budeme s tým vedieť naložiť, tak nám to bude na osoh. Ak nie, tak to bude iba na trápenie. Po desiatich rokoch môžem povedať, že zatiaľ nám to slúži na osoh," zhodnotil Patrnčiak.
V programe Terchovská muzika - desať rokov v UNESCO podľa neho vystúpia v amfiteátri Nad bôrami interpreti všetkých vekových kategórií. "Ukážu sa sólisti a menšie, stredné i väčšie kolektívy. Zavŕši to vystúpenie najväčšieho - Terchovského symfonického orchestra, ktorý som dve desaťročia viedol umelecky aj organizačne," dodal.
Zapísaním Terchovskej muziky do zoznamu UNESCO vyvrcholila podľa šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja vyše 120-ročná snaha celých generácií terchovských muzikantov. "Okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku na prahu 90. rokov 19. storočia. Podľa pamätníkov mala takmer každá terchovská osada vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na veľmi malom priestore," podotkol.
Vysvetlil, že klasickú drevenú trojku (prvé husle, kontra, basička - dvojstrunová basa s autentickým drsným zvukom) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú takzvaný terc. "Terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Hoci muzika hrá so skromným nástrojovým obsadením, nič jej to neuberá na kráse. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú spevom a zvyšujú tak expresívnosť prejavu," skonštatoval Cabadaj.
Pripomenul, že v azerbajdžanskom Baku reprezentovala terchovskú muziku pred desiatimi rokmi Ťažká muzika. "Boli sme pri tom, keď sa hlasovalo a keď sa oslavovalo. V Baku som vyriekol, že pokiaľ budeme múdri a budeme s tým vedieť naložiť, tak nám to bude na osoh. Ak nie, tak to bude iba na trápenie. Po desiatich rokoch môžem povedať, že zatiaľ nám to slúži na osoh," zhodnotil Patrnčiak.
V programe Terchovská muzika - desať rokov v UNESCO podľa neho vystúpia v amfiteátri Nad bôrami interpreti všetkých vekových kategórií. "Ukážu sa sólisti a menšie, stredné i väčšie kolektívy. Zavŕši to vystúpenie najväčšieho - Terchovského symfonického orchestra, ktorý som dve desaťročia viedol umelecky aj organizačne," dodal.
Zapísaním Terchovskej muziky do zoznamu UNESCO vyvrcholila podľa šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja vyše 120-ročná snaha celých generácií terchovských muzikantov. "Okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku na prahu 90. rokov 19. storočia. Podľa pamätníkov mala takmer každá terchovská osada vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na veľmi malom priestore," podotkol.
Vysvetlil, že klasickú drevenú trojku (prvé husle, kontra, basička - dvojstrunová basa s autentickým drsným zvukom) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú takzvaný terc. "Terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Hoci muzika hrá so skromným nástrojovým obsadením, nič jej to neuberá na kráse. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú spevom a zvyšujú tak expresívnosť prejavu," skonštatoval Cabadaj.
