Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Strom roku 2016 zasadili pravdepodobne okolo roku 1750 v čase grófa Budatínskeho panstva Jána Suňoga.
Autor TASR
,aktualizované Žilina 19. apríla (TASR) – Ozdobou parku pri Budatínskom hrade v Žiline je približne 250 rokov starý a 27 metrov vysoký platan javorolistý. Strom roku 2016 zasadili pravdepodobne okolo roku 1750 v čase grófa Budatínskeho panstva Jána Suňoga.
„Platany javorolisté sa v tom čase začali vysádzať na území Slovenska. Šľachtické rody si cudzokrajné dreviny sadili do záhrad a parkov, lebo sú veľmi atraktívne a zaujímavé. V tej dobe určite boli niečím nevídaným. Takýmto stromom ukazovali svoju spoločenskú dôležitosť aj to, že v záhrade majú takýchto nevšedných exotických krásavcov,“ povedala botanička Považského múzea v Žiline Květa Kicková.
Kríženec platanu východného a platanu západného je jediným zástupcom cudzokrajných drevín v parku. „Je veľmi atraktívny svojím vzhľadom. Pekne vyzerá nielen v lete, keď je jeho košatá koruna zelená. Ale aj v zime, lebo má veľmi charakteristickú kôru. Je akoby fľakatá, má rôzne farby a odlupuje sa. Takže v mestách to naozaj vyzerá pekne a efektne. Do Budatínskeho parku chodí platan pravidelne ošetrovať arborista. Je to je skúsený odborník. Vie sa o strom starať, čo sa týka orezania starých odumretých konárov i starostlivosti o dutiny, aby mal čo najlepšie vyhliadky do ďalších rokov,“ podotkla botanička.
V korune platana javorolistého môžu podľa nej návštevníci parku vidieť napríklad veveričku či desiatky druhov spevavcov. „Určite ju navštevujú ďatle, žlna zelená, brhlíky, rôzne druhy sýkoriek, stehlíky aj mucháriky. Niekedy si stačí posedieť hodinku v parku a môžete na vlastné oči vidieť zo šesť zaujímavých pekných vtáčikov,“ uviedla Kicková.
Zdôraznila, že každý park so starým mohutným stromom vyznie úplne inak, ako park len s mladými stromami. „Aj nám sa v parku zachovalo viacero mohutných starých stromov, za ktoré sme vďační predchádzajúcim generáciám. Lebo tým drevom nepodkúrili ani v čase núdze. Ale naozaj mysleli na to, že takéto stromy si zasluhujú starostlivosť a úctu. Zažili všelijaké obdobia ľudských dejín. A dúfame, že ešte zopár stoviek rokov vydržia,“ uzavrela botanička Považského múzea.
„Platany javorolisté sa v tom čase začali vysádzať na území Slovenska. Šľachtické rody si cudzokrajné dreviny sadili do záhrad a parkov, lebo sú veľmi atraktívne a zaujímavé. V tej dobe určite boli niečím nevídaným. Takýmto stromom ukazovali svoju spoločenskú dôležitosť aj to, že v záhrade majú takýchto nevšedných exotických krásavcov,“ povedala botanička Považského múzea v Žiline Květa Kicková.
Kríženec platanu východného a platanu západného je jediným zástupcom cudzokrajných drevín v parku. „Je veľmi atraktívny svojím vzhľadom. Pekne vyzerá nielen v lete, keď je jeho košatá koruna zelená. Ale aj v zime, lebo má veľmi charakteristickú kôru. Je akoby fľakatá, má rôzne farby a odlupuje sa. Takže v mestách to naozaj vyzerá pekne a efektne. Do Budatínskeho parku chodí platan pravidelne ošetrovať arborista. Je to je skúsený odborník. Vie sa o strom starať, čo sa týka orezania starých odumretých konárov i starostlivosti o dutiny, aby mal čo najlepšie vyhliadky do ďalších rokov,“ podotkla botanička.
V korune platana javorolistého môžu podľa nej návštevníci parku vidieť napríklad veveričku či desiatky druhov spevavcov. „Určite ju navštevujú ďatle, žlna zelená, brhlíky, rôzne druhy sýkoriek, stehlíky aj mucháriky. Niekedy si stačí posedieť hodinku v parku a môžete na vlastné oči vidieť zo šesť zaujímavých pekných vtáčikov,“ uviedla Kicková.
Zdôraznila, že každý park so starým mohutným stromom vyznie úplne inak, ako park len s mladými stromami. „Aj nám sa v parku zachovalo viacero mohutných starých stromov, za ktoré sme vďační predchádzajúcim generáciám. Lebo tým drevom nepodkúrili ani v čase núdze. Ale naozaj mysleli na to, že takéto stromy si zasluhujú starostlivosť a úctu. Zažili všelijaké obdobia ľudských dejín. A dúfame, že ešte zopár stoviek rokov vydržia,“ uzavrela botanička Považského múzea.
